MAJESTICA - Power Train
Když namícháte styly RHAPSODY a STRATOVARIUS kolem roku 2000, tak dostanete buď děsný kýč nebo MAJESTICA. Ono je to nakonec docela zábavné a má to spád, jen od toho nesmíte čekat víc než pár hezkých chvil s lehkou holkou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
OBITUARY patrili v roku 1994 medzi prvé deathmetalové kapely, ktoré nejakým spôsobom zmenili tradičnú žárnovú šablónu. Ich inovátorstvo na albume „World Demise“ spočívalo okrem koketovania s hardcorovými vplyvmi najmä v adoptovaní ekologickej tématiky, čím urobili celému štýlu fantastické PR. Pamätám sa hneď na niekoľko „outsiderských“ článkov o death metale, v ktorých sa nachádzala pozmenená variácia vety „kapely sa vo svojich textoch venujú pochmúrnym, strašidelným témam a satanizmu, no mnohé začali písať aj o spoločenských problémoch (ako príklad žurnalisti uvádzali napríklad KONKHRU) alebo dokonca ekológii“ (ako príklad jedným dychom uvedený práve „World Demise“). Nuž, úloha pionierov kapele príliš dlho nevydržala a čoskoro sa vlastne úplne rozpadla aj kapela samotná. Keď sa v roku 2005 albumom „Frozen In Time“ vracala na scénu, pionierov a inovátorov tu boli stovky. Naopak OBITUARY sa ako keby vrátili na hrobársku lopatu primitívneho posmrtného death metalu, ktorý kedysi sami pomáhali vynájsť – čo je zároveň hneď druhý inovátorský krížik na ich konte. Názov kapely, z ktorej OBITUARY kedysi inkarnovali, zasadený priamo do názvu nového albumu „Xecutioner’s Return” hovorí za všetko. Ak ste si mysleli, že „Frozen In Time“ bolo retro, počkajte, až si vypočujete toto.
Aby som to mohol odbiť v skratke, v pomyselných tohtoročných retro pretekoch tento album prehral už dávnejšie. Vykrádači pätnásť rokov starých hrobiek dostali poriadny darček od skupiny, ktorá má hrobku v samotnom názve a hoci nikto nevraví, že kráľ musí byť iba jeden, hurikán ENTOMBED a jeho hadí svätci zanechali na pobreží Floridy poriadnu spúšť. OBITUARY z tohto minisúboja odchádzajú ako porazení, pretože „Xecutioner’s Return“ znie popri nesmrteľných klasikách „Cause Of Death“ a „The End Complete“ ako nepodarený žart, zatiaľčo novinka ENTOMBED, teda kapely čo do retro stôp porovnateľnej s Tardyovcami, sa vo vitríne vedľa svojich oveľa legendárnejších predchodcov nemá za čo hanbiť.
Ktovie, do akej miery za to môže neprítomnosť Allena Westa, kedysi dôležitej „mastermind” kapely, ktorý svoje skladateľské kvality dokázal aj pri vytiahnutí SIX FEET UNDER medzi elitu death metalu. Kľúčový „Cause Of Death” musel kvôli Westovým problémom s alkoholom tiež donahrávať James Murphy, no tu zrejme všetky podobnosti končia. Ralph Santolla sa netvári ako dočasný záskok, takže ktovie, čo by John Tardy dnes povedal na svoj sotva pol roka starý výrok z rozhovoru pre Metalopolis: „Som si istý, že OBITUARY by šliapali tvrdo ďalej aj bez Allena, ale už by to nebolo ono.”
Je to poriadna škoda, pretože kedy inokedy, ak nie v súčasnosti mohli OBITUARY so svojou stuchlinou konečne zažiariť? „Xecutioner’s Return” vyzýva už len samotným názvom, ktorý som si ja osobne preložil ako „návrat do ešte hlbšej minulosti, než by ste čakali“, teda niečo podobné, ako keby sa novinka ENTOMBED volala „Nihilist Strikes Back!“. Okrem toho tu máme aj obal, farebným ladením odkazujúci na mrazivú prázdnotu a beznádej dokonalého artworku „The End Complete“, hoci... motívovo útočiaci opäť bohužiaľ iba na rovnako prázdne a zúfalo prvoplánové inštikty potencionálneho retrofanúšika (a Boh mi je svedkom, že som nečakal žiadnu supermodernu, ani ďalšie dymiace komíny). Ku cti mu slúži, že na rozdiel od „Frozen In Time“ nevyzerá, ako keby kompletný náklad bookletu z tlačiarne nechali ešte dva roky odstáť na ostrom slnku.
Novinka OBITUARY prináša návrat do prapočiatkov death metalu a keďže ho vytvorili majstri oných prapočiatkov, ide o remeselne skvele dotiahnutú robotu s patrične záhrobnou atmosférou. Čo už je trochu horšie, skladby na albume príliš splývajú a prekrývajú jedna druhú, napriek tomu, že kapela sa rytmickými obmenami snaží o ich čo najväčšiu individuálnosť. Z „Xecutioner’s Return“ sa tak stáva celistvé a jednoliate retro, bohužiaľ však bez momentov, akými kedysi boli „Circle Of The Tyrants“, „Chopped In Half“, „Killing Time“, „I’m In Pain“, „Don’t Care“, alebo „Threatening Skies“. OBITUARY v roku 2007 krívajú na rovnakú nohu ako dva roky dozadu a vlastne aj kedykoľvek po svojom veľkom návrate.
Ako hodnotím niektoré predošlé albumy:
Cause Of Death [1990] - 9/10
The End Complete [1992] - 10/10
World Demise [1994] - 8/10
Back From The Dead [1997] - 7/10
Frozen In Time [2005] - 5.5/10
Krásne spostredkuje atmosféru z doby, kedy dnes rozvetvený a košatý deathmetalový strom vypúšťal prvé zlovestné púčiky. Chýba však čokoľvek, čo by prinútilo pustiť si za týmto účelom novinku a nie povedzme rovno "Cause Of Death".
6 / 10
John Tardy
- spev
Ralph Santolla
- gitara
Trevor Peres
- gitara
Frank Watkins
- basa
Donald Tardy
- bicie
1. Face Your God
2. Lasting Presence
3. Evil Ways
4. Drop Dead
5. Bloodshot
6. Seal Your Fate
7. Feel The Pain
8. Contrast The Dead
9. Second Chance
10. Lies
11. In Your Head
Dying Of Everything (2023)
Obituary (2017)
Inked In Blood (2014)
Darkest Day (2009)
Xecutioner's Return (2007)
Frozen Alive (DVD) (2006)
Frozen In Time (2005)
Anthology (kompilace) (2001)
Dead (live) (1998)
Back From The Dead (1997)
World Demise (1994)
Don´t Care (EP) (1994)
The End Complete (1992)
Cause Of Death (1990)
Slowly We Rot (1989)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Candlelight
Stopáž: 40:44
Produkce: OBITUARY
Nie, OBITUARY naozaj nie sú progresívna kapela, to je snáď každému už dávno jasné. Na prvých štyroch albumoch definovali svoj originálny štýl (hoci, jeho korene sú jasne vystopovateľné v osemdesiatych rokoch), dnes žnú zaslúžené ovocie (toľkokrát spomínané krvavé floridské pomaranče).
Hoci je novinka "Xecutioner´s Return" objektívne lepším albumom ako comebackovka "Frozen In Time", nie som z nej aj napriek skvelej Santollovej práci (miestami priam murphyovské "Cause Of Death - mrazenie") až taký nadšený.
V každom prípade ide o tučnú porciu tradičného obi-deathu. Chceli ste OBITUARY, máte OBITUARY. Nič viac, nič menej.
Já ono „hanba“ moc nevolám, spíše jen tak rezignovaně rozhodím rukama a pronesu něco o zbytečném comebacku kdysi tak skvostné kapely. Stejně jako „Frozen In Time“ je i novinkové album OBITUARY skutečně více než neslané a nemastné. Doufal jsem, že Ralph Santolla probudí ospalý kolos podobně jako se mu to podařilo v případě aktuálního alba (tou dobou rovněž skomírajících) DEICIDE. Leč nestalo se tak. Bohužel, i „Xecutioner's Return“ upadá do stejné letargie jako comebacková deska.
Snad ještě horší než "Frozen In Time". Bez energie a drive. Akorát místo Westa tam háže populární sóla "odnikud nikam" Santolla. Chvílemi mám pocit, že OBITUARY hodlají aspirovat na Nobelovu cenu. Zhmotnit nudu (zejména v druhé půli desky) se dosud nepodařilo žádnému fyzikovi, natož deathmetalové kapele. Po dvou letech opět volám: Hanba!
Co na to Rudi?
-bez slovního hodnocení-
Když namícháte styly RHAPSODY a STRATOVARIUS kolem roku 2000, tak dostanete buď děsný kýč nebo MAJESTICA. Ono je to nakonec docela zábavné a má to spád, jen od toho nesmíte čekat víc než pár hezkých chvil s lehkou holkou.
Ukrajinci se zacyklili sami v sobě, ve svém zašmodrchaném progresivním metalcoru, takže smutně vzpomínám na časy, kdy skupina pálila takové pecky jako "I Speak Astronomy", "Teacher, Teacher!" nebo "Perennial". Nic srovnatelného na "Duél" nenacházím.
PHRENELITH potřetí. Potřetí jinak a potřetí skvěle. Dánové doručili majestátní, drtivou, ale současně i líbivou kolekci často odkazující směrem k IMMOLATION. Jestliže "Chimaera" byla žánrově více rozkročena, pak "Ashen Womb" je návratem k čistému OSDM.
Živák alebo best of? ELECTRIC WIZARD skracujú 8-ročné čakanie na novú dosku dokonale reprezentatívnou živou kolekciou, pokrývajúcou obdobie medzi „Dopethrone“ (2000) a „Time To Die“ (2014). Podľa očakávania brutálne ťažký, ale brutálne odmeňujúci posluch.
Těžko zařaditelná hudba, stylově oscilující od progres poprocku a art rocku až k metalu. První deska, kterou si dám do předběžných TOP 2025. Zpěvačka Grégoire Caussèque mi svým často až éterickým projevem v kombinaci s neotřelou dánštinou přímo učarovala.
Skotská dnes-už symfo&pagan blacková veličina se vrací se svým možná nejmajestátnějším albem, které maluje na rozměrná plátna rozmáchlými tahy provoněnými rašelinou a svěžím vzduchem Highlands. Okamžitá láska, od dob debutu jsem si SAOR tak neužíval!
Nová Markova sólovka je překvapivě dobrá a pestrá deska. Nečekejte však výzvu novým NIGHTWISH. Tohle je především pocta starým hard rockovým klasikům. To už ostatně bylo patrné z „Kashmirovského“ singlu „Left on Mars“.