Záznam „Frozen Alive“ od deathmetalovej legendy z Floridy je ukážkovým príkladom toho, aké dôležité je chodiť na kvalitné koncerty osobne a neuspokojovať sa so sprostredkovaným, akokoľvek verne zachyteným zážitkom na DVD. OBITUARY odohrali v dobre známom varšavskom klube Stodola 24. augusta 2006 živý set v podstate totožný s tým, ktorým ohúrili všetkých návštevníkov festivalu Brutal Assault rok predtým. Rozdiel medzi tým, čo som zažil na vlastnej koži vo svojšickom kotli a zábermi kameramanov z Varšavy je však až príliš veľký na to, aby som z ďalšieho z rady záslužných počinov vydavateľstva Metal Mind Productions nebol v konečnom dôsledku tak trochu sklamaný.

Najhoršie na tom je, že ani neviem, čo konkrétne mi na „Frozen Alive“ vadí. Je mi len jasné, že od mojich miláčikov som očakával viac. Zvuk, svetlá, výber miesta a reakcie fanúšikov – to všetko je minimálne na štandartnej úrovni. Playlist nemá chybu. Rokmi overené, kvalitne a s citom podávané krvavé stejky, ktoré hladní poľskí psi (kapela nehrala u našich severných susedov pekných pár rokov) primerane nadšene oceňujú, sú umne kombinované s novými kúskami z fošne „Frozen In Time“. Problém bude možno v energii, ktorá z OBITUARY na pódiu vyžaruje. Nech to vyznie akokoľvek neurčito a nekonkrétne, starý fanúšik to jednoducho cíti. Nejde ani tak o vizuálne a imidžovo až zúfalým spôsobom rozbitý dojem (trochu kŕčovito premotivovaný Peres s ostňami na zápästí na jednej strane, totálny „mimoň“ West na stranej druhej a medzi nimi, volejbalovou terminológiou povedané, univerzál Watkins poskakujúci po celej hracej ploche), skôr mám na mysli dojem z kapely, ktorej to síce spolu hrá bezchybne, ale bez prepotrebnej vnútornej hnacej sily. Vyššie spomínanej energie. Neviem, či zapôsobila únava z dlhotrvajúcich koncertných šnúr, alebo tréma z kamier, výsledok je však jasne postrehnuteľný – deathmetalovým pionierom to jednoducho „nehobľuje“ tak dobre ako rok predtým na Brutale.

Potešia tak skôr individuálne výkony, najmä u bratov Tardyovcov. Johnove hlasivky nepotrebujú žiadny komentár, ten chlap je aj naživo prírodný úkaz. Nehovoriac o celkovom dojme z neho umocňovanom fantastickou a na headbanging hojne využívanou hrivou. Donald patrí bez debaty k najlepším metalovým bicmanom. Len málokto má taký „groove“, také presné a zároveň tvrdé rany do blán a činelov. Ak by som mal vybrať najsvetlejší moment celého DVD, tak je to práve sledovanie jeho hry na bicie. A ak by bola možnosť výberu jednej jedinej kamery, tak by som s veľkou radosťou odsledoval celý koncert z pohľadu tej nad jeho bubeníckou stoličkou.

Spomínal som skvelý tracklist. Páni na jeho základe výborne obmieňali plachty na pódiu, striedali kvalitné intrá – na to džungľové besnenie pred „Kill For Me“ sa samozrejme žiadne iné nechytá. Od najstarších bitúnkových hákov typu „Internal Bleeding“ cez hardkórovú mordu „Threatening Skies“ až po najnovšie petelice do temena v štýle „Slow Death“ – tu určite oceníte bratský inštrumentálny súzvuk, keď John pomáha Donaldovi pri bicích. Po formálnej stránke teda naoko (a vlastne aj naucho) všetko v poriadku, výsledný dojem však napokon tak trochu zaostáva za očakávaniami.

Nepomôžu mu ani bonusové materiály. Béčkové klipy k „Insane“ a „On The Floor“, nudné rozhovory s poľskými žurnalistami, chaotické zákulisné zábery, obligátne biografie, diskografie a fotogalérie. Kam sa to všetko hrabe napríklad na výborný filmový dokument na DVD od KILLSWITCH ENGAGE. Kapela formátu OBITUARY si proste zaslúžila trochu viac.