Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nový album od OBITUARY je ako ich súčasné koncerty. Presne viete, čo môžete čakať a na čo sa máte tešiť. Tohtoročná slovenská klubová štácia floridských veteránov to potvrdila v plnej miere; rovnako tak počúvanie ich najnovšieho bezmenného zárezu v bohatej diskografii.
Mimochodom, vkusný digipack som si kúpil za veľmi prijateľných, v porovnaní s ostatnými hudobníkmi-obchodníkmi na cestách až šokujúcich, desať eur. Jeho obsah je naozaj rovnako predvídateľný a radostný ako koncertné sety nestarnúcich Američanov.
Od prvého momentu, keď si Trevor Peres zvučí gitaru a vy počujete ten starodávny, špinavý, bahenný zvuk; až do posledných tónov klasického záveru v podobe nesmrteľnej hitovky „Slowly We Rot”.
Svižný úvod v podaní dvoch rýchlejší kúskov „Brave” a „Sentence Day”, treťou skladbou nádherne zaťažkaný priebeh celého albumu - „A Lesson In Vengeance” je prvým vrcholom nahrávky; a tak sa to veru celé príjemne nesie, strieda, valí a hobľuje až do záverečného bonusového tracku „No Hope”.
Je sympatické a osviežujúce, že si OBITUARY nelámu hlavu žiadnymi vážnymi posolstvami. Ľahká a vtipná gore tématika im veľmi pristane. Zvlášť, keď je obohatená o kvalitné kreslené videá na pokračovanie, pod ktorými je podpísaný talentovaný režisér Balász Gróf.
Svoje pionierske časy majú OBITUARY dávno za sebou. Nikto už dnes nečaká ďalšie orgazmické death metaly typu „The End Complete” či „Cause Of Death”. Toto, čo sa deje v súčasnosti, to je zaslúžený zber ovocia - krvavých floridských pomarančov.
Najkrajšie na tom všetkom je sledovať, ako ich to baví. Ako sa na seba v priebehu koncertu usmievajú bratia Tardyovci, ako si vymieňajú úškrny Trevor a John, keď lapajú po prievane z ventilátora v natrieskanom, júlovou horúčavou ošetrenom bratislavskom Randale.
Spotení, usmiati, spokojní vychádzame z klubu do ulíc večernej Bratislavy. Spokojný a vysmiaty si na druhý deň cestou do práce púšťam v aute novinku „Obituary” - je na nej všetko, čo mám na tejto kapele rád. Stále sú to tí istí machri z amerického juhu, ktorí s vervou sebe vlastnou spracovávajú spráchnivené riffy HELLHAMMER a CELTIC FROST.
Prvýkrát som ich videl naživo na pamätnom Brutal Assaulte v roku 2005. Prisahal by som, že sa odvtedy vôbec nezmenili. Death metal v podaní OBITUARY jednoducho nestarne.
1. Brave
2. Sentence Day
3. A Lesson In Vengeance
4. End It Now
5. Kneel Before Me
6. It Lives
7. Betrayed
8. Turned To Stone
9. Straight To Hell
10. Ten Thousand Ways To Die
11. No Hope (bonusová skladba)
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.