Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Je to naozaj veľmi príjemný pocit, počúvať tento album v predvečer tretieho koncertu PARADISE LOST na Slovensku. A pri spomienke na ich predchádzajúce, iba dva roky staré vystúpenie v Bratislave, je na mieste optimizmus, že aj zajtra im to po portugalských nádejach SINISTRO a amerických machroch PALLBEARER bude opäť hrať výnimočne a elegantne. Hoci, kto vie, pri yorkshirských veteránoch človek nikdy nevie. Zvlášť pri ich frontmanovi, všakže.
Tak či onak, štúdiovka sa opäť podarila na výbornú. V roku 2017 im ako keby všetko sedelo do karát. V dobrej spoločnosti najväčšieho nezávislého metalového vydavateľstva súčasnosti, s výborným producentom, ktorý nakopol švédskych GHOST na ceste za slávou a najmä v časoch, keď death/doomové retro zažíva pomerne silnú vlnu záujmu bradatých vinylových hipsterov v riflovkách s nášivkami.
PARADISE LOST tu znejú až prekvapujúco sviežo a šťavnato. Na to, aký prašivý, drevný hudobný žáner zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia vlastne produkujú. Zhodou veľmi príjemných až čarovných okolností hrá Medusa šokujúco moderne a dynamicky. A to aj v porovnaní s predchádzajúcou, tiež veľmi podarenou radovkou The Plague Within, ktorá bola viac natlakovanou a menej zvukovo vyšperkovanou nahrávkou.
Keď sa na začiatku siedmej minúty úvodnej masívnej parády Fearless Sky zlomí skladba vďaka úžasnému gitarovému riffu z pohrebne pomalého do príťažlivého stredného tempa, viete, že ste na správnej adrese. Ach áno, toto je presne ono. Takto sa to robí. Či už s logom CATHEDRAL, MY DYING BRIDE, ANATHEMA, alebo PARADISE LOST - toto sú presne tie magické momenty ostrovného doom metalu spred dvoch dekád, tej fascinujúcej odpovede na tvorbu otcov zakladateľov BLACK SABBATH starú ešte ďalších dvadsať rokov.
A dobré veci sa dejú aj ďalej, až do konca celého albumu. Je sympatické, že PARADISE LOST na turné k novému albumu striedajú setlisty, menia skladby, hrajú veľa nových vecí. To sa len tak nevidí. Hudba ich očividne baví. Pekne to vystihol Nick Holmes v jednom z aktuálnych rozhovorov - vychutnávajú si soundtrack k svojej mladosti, k časom, keď žili zo dňa na deň a nemali žiadne starosti. Ťažko si predstaviť lepšiu definíciu prapodstaty metalovej hudby.
Blood & Chaos je koncertná hitovka takmer rozmerov As I Die, v ničom nezaostávajú ťažoby ako The Longest Winter, No Passage For The Dead, titulná skladba, rovnako tak záverečná Until The Grave. Márnosť šedivá, tomu hovorím názvy doomových skladieb!
Holmes predvádza záhrobné vokály prvotriednych kvalít, prevládajú nad melodickým spevom už na druhom albume za sebou. Toto obdobie PARADISE LOST je naozaj veľmi záživné. A paradoxne, neudialo by sa, keby Angličania v minulosti neexperimentovali, neopúšťali sa v gothic či dokonca elektro pokusoch pred dvadsiatimi rokmi. Všetko malo zmysel, všetko sa napokon zúročilo.
A opäť je to celé o trvalej udržateľnosti našej obľúbenej hudby. Keď kapela, ktorá vás sprevádza v podstate celú vašu poslucháčsko-metalovú históriu nahrá takýto úžasný album, ťažko skrývať nadšenie. Veľká radosť, naozaj. Nech už je zajtrajší večer, vidíme sa v bratislavskom Randale.
Temný a riadne zaťažkaný death/doom od kapely, ktorá pomáhala túto vetvu metalovej hudby definovať. Okrem tradične kvalitnej inštrumentácie a zvuku (som rád, že sa basgitara konečne úplne nestratila v zhluku gitarových stien) poteší aj skvelý záhrobný spev Nicka Holmesa, ktorý tentoraz tvojí majoritu vokálov na tejto platni. K najlepším kusom na albume Fearless Sky, Gods of Ancient, The Longest Winter či Medusa rátam aj dva vynikajúce digibookové bonusy Shrines a Symbolic Virtue. Bol som zo začiatku trochu skeptický kvôli výberu ich nového vydavateľa, vďaka ktorému by z Medusy mohla byť nejaká ich typická sériovo vyrobená sračka, ale našťastie k tomu nedošlo. Takže u mňa zavládla spokojnosť. Na koncerte v MMC som pred dvoma rokmi bol prítomný a bol to veľmi príjemný zážitok, do Randalu som sa tentoraz bohužiaľ dostaviť nemohol. A preto dúfam, že mi to budúci rok vyjde niekde na inom mieste :)
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.