Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dobrý dojem z tohto albumu tu bol od prvého momentu, hneď od úvodných vypočutí celého diela. CRADLE OF FILTH a ich koronový opus s bezvýchodiskovo tmavým existenciálnym názvom som hneď po pár otočeniach radil k tomu najlepšiemu, čo som od britsko-moravských upírov počul za celých trinásť rokov. Veru tak, rok 2008 a krvavé dobrodružstvá s úchylným francúzskym barónom v 15. storočí. Nová nahrávka však utešene dozrieva, v tejto chvíli vo mne čoraz viac víťazí neústupčivý pocit, že takto často a s chuťou som sa za hlasom Daniho Filtha obracal snáď ešte v období albumu „Midian“. Do pekla, odvtedy ubehli viac než dve desaťročia - tak šialene dávno to je, čo ma táto kapela až takto bavila.
V čom to väzí? V čom sa skrýva temné tajomstvo novinky „Existence Is Futile“? Podľa všetkého v prvom rade v tej nešťastnej korone. CRADLE OF FILTH mali zrazu veľa času na dokonalú nahrávku, na vybrúsenie každého jedného detailu. Je to počuť. Pesničky netrpia pod ťažkými návalmi symfonických aranžmánov; sú pekne v popredí celého diania - jednoducho a jasne vynikajú. Je radosť počúvať tie vkusne napasované gitarové vyhrávky a chirurgicky presné sóla v tých správnych momentoch osviežujúce dianie na nahrávke. Okrem jasnej koncertnej tutovky a najväčšieho hitu „Necromantic Fantasies“ tu veľkou intenzitou žiari aj úvodná „Existential Terror“, jedna z prvých singloviek „Crawling King Chaos“, výborná temnotka „The Dying Of The Embers“ či záverečné majestátne vyhladzovačky „Suffer Our Dominion“ a „Us, Dark, Invincible“. Ak máte pocit, že som vymenoval takmer celý zoznam skladieb na novom albume, nie ste ďaleko od pravdy. Skutočne, ťažko sa hľadá niečo, čo si mohli CRADLE OF FILTH odpustiť, čo mohli skrátiť, zmeniť, zaonačiť. Nie, na konci roka turbulentného roka 2021 má táto kapela naskutku impozantnú štúdiovú formu.
Je veľmi pravdepodobné, že to celé bude spočívať aj v stabilnej zostave, ktorú na novinke veľmi signifikantne posilnila talentovaná klávesáčka a speváčka Anabelle Iratni. Šéf kapely a majiteľ značky CRADLE OF FILTH očividne verí svojim dlhoročným spolupracovníkom, nepotrebuje očistné zmeny a psychologicky osviežujúce prekopávania zostavy ako napríklad taký Devin Townsend. Istota a nemennosť v tomto prípade nijako nedusia kreativitu, skôr naopak – v priateľskej atmosfére kolegiálnej tolerancie vzniklo pozoruhodné dielo dokonale reflektujúce aj dlhoročnú kariéru britskej extrémno-metalovej mašinérie.
Áno, toto je ďalší príjemný znak nového albumu. Pokojne mohol vyjsť aj v roku 1999 alebo 2001, ľudia by z neho boli rovnako nadšení ako dnes. Známka kvality v prípade CRADLE OF FILTH a tiež dôkaz trvalej udržateľnosti metalovej hudby. Porovnáme nahrávky naprieč celými desaťročiami, tešíme sa z nich, máme z nich radosť a nevieme sa dočkať koncertných prevedení nových skladieb.
CRADLE OF FILTH objali krušné časy veľkou silou a vytrieskali z nich maximum. Nahrali veľmi nahnevané, nemilosrdné a drsné dielo plné existenciálnej úzkosti a zároveň oslobodzujúcej, zdravej agresivity. Čo viac si dnes priať od kvalitného metalu? Korunu všetkému s veľkým prehľadom nasadil lotyšský umelec Arthur Berzinsh s jeho pekelnou obalovou variáciou na Hieronyma Boscha. Jediné, čo v tejto chvíli zostáva, je dúfať vo svetlejšie zajtrajšky a úspešnú festivalovú sezónu v lete 2022. Napríklad aj s CRADLE OF FILTH na Brutal Assaulte.
CRADLE OF FILTH objali krušné časy veľkou silou a vytrieskali z nich maximum. Nahrali veľmi nahnevané, nemilosrdné a drsné dielo plné existenciálnej úzkosti a zároveň oslobodzujúcej, zdravej agresivity. Čo viac si dnes priať od kvalitného metalu?
1. The Fate Of The World On Our Shoulders
2. Existential Terror
3. Necromantic Fantasies
4. Crawling King Chaos
5. Here Comes A Candle... (Infernal Lullaby)
6. Black Smoke Curling From The Lips Of War
7. Discourse Between A Man And His Soul
8. The Dying Of The Embers
9. Ashen Mortality
10. How Many Tears To Nurture A Rose?
11. Suffer Our Dominion
12. Us, Dark, Invincible
Připojuji se ke chvalozpěvům. Je tam tlak, je to všeni směry bohaté, přitom celistvé a umírněné. To znamená, že tam nejsou násilné prvky, kterými občas trpěla jinak velmi dobrá "Cryptoriana". Ženský vokál vepředu, pod tím bombastické kytarové sólo a vše podbarvené opulentními smyčci, to zde naštěstí není. CoF naplnili rčení "méně je někdy více". To však neznamená absenci aranžerské bohatosti a preciznosti. No a když z toho čiší atmosféra jako tenkrát, je to za...skoro plný kotel.
29. listopadu 2021
Arrow
8,5 / 10
Po rokoch albumového prešľapovania na mieste vydávajú CRADLE OF FILTH svoj najlepší album. Má v štylizácii blízko k „Midian“ a v niektorých aspektoch, ako vyšperkovaná rytmika a zvuk, ho aj poľahky prekonáva. Všetko do seba pekne zapadá, od aktuálneho konceptu s enviromentálnym rozmerom, cez dávku blackmetalovej agresivity až po umne zapracované orchestrácie s Daniho vokálom v solídnej forme. Produkcia dáva vyniknúť aj basovým linkám a oceniť treba aj bohaté vrstvy gitár, kde svojou mágiou prispel určite aj Marek „Ashok“ Šmerda, čím sa CRADLE OF FILTH stáva aj domácim artiklom. Vidím to podobne ako Rudi - kapela ma takto nebavila od vydania „Godspeed On The Devils Thunder“.
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.