Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V roku 1991 svojím debutom „From Beyond“ napísali dôležitý kus deathmetalovej histórie. Kam Lee – vokály, Bill Andrews – bicie, Rick Rozz – gitary a Terry Butler – basgitara v Tampe stvorili vzorový kus death metalu kedysi vládnucej floridskej školy, ktorý oslovoval priamočiarosťou, nekompromisnosťou, mohutným Leeho vokálom a divokou atmosférou, akú nerozbil ani obal vo veruže cukrárenských farbách.
V roku 1996 vydali druhý dlhohrajúci album „Promise“. Počúvať sa dá, čoby nie, ale ťah z „From Beyond“ nemá, hudobne je to viac než trochu iná skupina, akoby bez uceleného názoru, čo chce vlastne hrať, respektíve snažiaca sa o tzv. vývoj. Ide o typický prípad toho, že death metal sa v dosť nemetalovej dobe ocitol ani nie tak v slepej uličke, ako skôr naspäť hlboko v undergrounde, od ktorého si pár rokov predtým odvykol. Snaha nájsť nových fanúšikov a občerstviť štýl viedla u nejednej kapely k vydaniu albumu „ani ryba, ani rak“, ktorý jej nakoniec zlomil väz.
Tento prístup zo scény zmietol aj MASSACRE, ktorých návrat v rokoch 2007-2008 bol iba pokusom, resp. reunionom pre nostalgikov. V roku 2011 sa do toho opreli znovu. S polovicou bývalej zostavy, našťastie tou podstatnejšou - zostali gitara a basa. Bolo treba nájsť nového vokalistu, keďže s Kamom (v roku 2011 s ním naživo odohrali celý „From Beyond“), pokiaľ ide o budúcnosť, ostatní hráči nenašli spoločnú reč, a tiež bubeníka. Jedno aj druhé sa podarilo a od 24. marca je na svete ich tretí dlhohrajúci album.
Novinka už názvom odkazuje na staré zlaté časy, „Back From Beyond“ v podstate deklaruje, že nový materiál nadväzuje na debut. A je pravda, že táto štedrá štrnásťskladbová porcia, o kúsok presahujúca trištvrtehodinový rozsah, mohla v roku 1996 vyjsť namiesto „Promise“ a možno by pár vecí bolo inak. V roku 2014 je to vlastne len album pre pamätníkov starých čias.
To však nie je málo, pretože hrá a znie to ako MASSACRE 1. polovice 90. rokov. Nový vokalista Edwin Webb nie je nejakým mimoriadnym hrdlom, akým bol vo svojej dobe Kam, v zásade klasický stredový až hlbší oldschoolový floridský rev so slušným frázovaním, prispôsobeným pre potreby MASSACRE. Nechýbajú tu teda ani charakteristické zlovestné škriekavé dlhé výkriky, pre tento spolok „trademarkové“. Nový bubeník Mike Mazzoneto je v poriadku, nehrá extra odlišne od Andrewsa, skrátka drží zvuk exhumovanej legendy.
Dva roky stará EP „Condemned To The Shadows“ dávala tušiť, že pôjde o návrat ku koreňom, čo dlhohrajúci album potvrdzuje. Vládnu mu prevažne svižné tempá, striedané oproti debutu častejšími pochmúrne sa valiacimi partmi. Rozz sa drží svojho riffopisu i sólovania, Butler pôsobivo kovovo rinčí, kto chcel MASSACRE „ako za mlada“, má ho. Vyslovené hity v štýle „Biohazard“, „Corpsegrinder“, „Symbolic Immortality“ alebo „Succubus“ z nahrávky nevystupujú, dá sa aj povedať, že „stará krv“ zamrzla v čase, ale progresivitu či ekvilibristiku treba skrátka hľadať inde.
Netvrdím, že „Back From Beyond“ je album, na ktorý deathmetalová scéna čakala, ktorý potrebovala, či album, ktorý ju nakopne a zachráni. To nie. Tu akurát starší deathmetalového rodu ukazujú, že to ešte celkom slušne vedia. A ak mám pravdu povedať, radšej si „nový“ old school vypočujem od tých, ktorí ho tvorili v časoch preň príhodných, než od stoviek (česť výnimkám, sú aj také, ktoré bavia) mladých kapiel, už pár rokov hrajúcich retro toho, čo bolo nové a zaujímavé tak pred 20 – 25 rokmi. Lebo z toho mám akurát tak pocit, že kov smrti to má zrejme už za sebou, keď v ňom prebiehajú také masívne vykopávky.
Návratový album klasikov. Ak by nevznikol, nič by sa nestalo, ale na rozdiel od veľkej časti súčasného „OSDM revivalu“ ma na tých sedem bodov baví. S tým, že debutu aj dnes dávam o dva viac.
1. The Ancient Ones
2. As We Wait To Die
3. Ascension Of The Deceased
4. Hunter´s Blood
5. Darkness Fell
6. False Revelation
7. Succumb To Rapture
8. Remnants Of Hatred
9. Shield Of The Son
10. The Evil Within
11. Sands Of Time
12. Beast Of Vengeance
13. Back From Beyond
14. Honor The Fallen
Diskografie
Back From Beyond (2014) Condemned To The Shadows (EP) (2012) Promise (1996) Inhuman Condition (EP) (1991) From Beyond (1991)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2014 Vydavatel: Century Media Records Stopáž: 45:25
Myslím, že to cítím úplně stejně, jako autor recenze. Svět by se nezastavil, kdyby nevzniklo žádné "Back From Beyond", ale rozhodně je o fousek rozmanitější, když už tady album je. Sympaticky připomíná, že MASSACRE stále ještě mají co říci, sympaticky doplňuje jejich jinak chudou diskografii, jíž by v každém případě slušelo daleko více položek (na to je Rick Rozz až příliš /vy/zkoušeným autorem), a hlavně přináší pár flákot (doslova a do písmene), co za to v té dnešní deathmetalové přemnoženosti opravdu stojí. Tedy minimálně "As We Wait To Die", "Ascension Of The Deceased", "Shield Of The Son" a titulní kus. Takže vítejte zpět ze záhrobí, rytíři řádu svatého masakru!
8. dubna 2014
Z HODNOCENÍ ČTENÁŘŮ
Dilemma
7 / 10
Skvela recenzia presne vystihuje moje pocity z tohoto navratu
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.