V súvislosti s vydaním tohto albumu sa dá sledovať obrovské množstvo vyhlásení. Oslavných, odsudzujúcich, povzbudzujúcich, hanlivých. „World Painted Blood“ je jedným z najdiskutovanejších metalových diel tohto roka a zrejme najkontroverznejší album, aký kedy zabijaci z Kalifornie nahrali. Poďme si prejsť zopár výrokov, ktoré majú skutočný význam a váhu. Mám samozrejme na mysli vyhlásenia samotných členov kapely.

„Celkom vedome sme nastúpili do stroja času a nahrali najtypickejší album SLAYER“. Tom Araya má pravdu. S 18-ročnou praxou slayerológa si nesmelo trúfam odhadnúť časový úsek, kde presne páni z toho stroja času vystúpili – niekedy v roku 1987, v medziobdobí albumov „Reign In Blood“ a „South Of Heaven“. Niektoré z nových skladieb sú nekompromisné rúbanice v zbesilom švungu, ktoré by dokonale zapadli do konceptu neprekonateľného thrashmetalového míľnika z roku 1986. Iné v sebe skrývajú koncepciu spomaľovania, zmien tempa, premysleného vrstvenia aranžmánov, takého typického pre nezabudnuteľné čaro dosky „South Of Heaven“ z roku 1988. Nehovoriac o Tomovom speve, ktorý už dávno nebol taký pestrý, všestranný a variabilný ako práve na novinke.

Niektoré songy, momenty a pasáže na „World Painted Blood“ sa však vymykajú mojej „teórii roku 1987“, ba čo viac, úplne ju stavajú na vedľajšiu koľaj. „Playing With Dolls“ v štýle psycho-hymny „Dead Skin Mask“ z monolitu „Seasons In The Abyss“ či úvodná, titulná, druhá najdlhšia skladba v dejinách SLAYER spracovaná aranžérsky i textovo jasne v kontúrach „Bitter Peace“, mohutnej otváračky albumu „Diabolus In Musica“. Tiene deväťdesiatych rokov sú až príliš temné a ťažké na to, aby sme ich pri hodnotení „World Painted Blood“ mohli ignorovať. Kerry King v tomto prípade zašiel ešte ďalej s výrokom „Je to v podstate výber toho najlepšieho, čo sme nahrali počnúc albumom „Seasons In The Abyss“, nečudoval by som sa, keby novinku ľudia prirovnávali práve k nemu“. A teraz si vyberte.

Úplne ideálnym riešením je vykašľať sa na zdĺhavé analýzy a jednoducho si to užiť. Presne to urobili páni zo SLAYER pri nahrávaní „World Painted Blood“, keď sa vraj cítili takmer ako v garáži na začiatku osemdesiatych rokov. Ľahkosť, prirodzenosť, priamočiarosť a radosť z tvorby, to všetko z ich novinky úplne jednoznačne strieľa na všetky svetové strany. Za všetko hovorí Kerryho hláška „V januári som ešte nemal ani jednu novú skladbu, koncom februára už boli hotové všetky. Za 25 rokov už jednoducho viem, ako má znieť song od SLAYER“. Kým na predchádzajúcom záseku „Christ Illusion“ SLAYER hľadali po návrate Lombarda cestu ku skĺbeniu všetkých poznávacích znamení svojej tvorby, na novom albume na to išli skratkou. Je výsadou géniov, že to celé napokon vypálilo v štýle „Prišli, nahrali a zvíťazili“.

Dokonalou bodkou sa celou úvahou o novom albume SLAYER by mohla byť hra na asociácie a krátke slovné spojenia, ktorú si s Arayom nedávno dali v nemeckom časopise Visions. Kým v prípade „Seasons In The Abyss“ to bolo „neuveriteľný album“, „World Painted Blood“ označil prívlastkom „klasický SLAYER“. Presne tak. Ak sa vám to máli, naozaj ste nikdy nepochopili, o čom je táto kapela.