LIK - Necro
Švédsko. Death metal. Devadesátky. Sunlight. Chrastění. HM-2 pedál. Melodie. Nesmrtelnost. Old school. Tradice. Oddanost. Kult. Respekt. Úcta. Konzervativní přístup. DISMEMBER. GRAVE. ENTOMBED. LIK.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
DEF LEPPARD je už niekoľko rokov kapela na odpis. Po albume „Adrenalize“ resp. zbierke B-strán a rarít „Retro Active“ sa ich kariéra s tou predošlou absolútne nedá porovnávať. Od poslednej, popovo rozpačitej radovky „X“ strávili posledných 6 rokov vydaním jednej výberovky a jednej zbierky coververzií. Zdalo sa, že buď už nemajú čo povedať, alebo si berú čas na poriadne sústredenie a premakanie novinky. Vyšiel „Songs From The Sparkle Lounge“ a aspoň jedného skeptika presvedčil.
Problém, ktorý som s novšími DEF LEPPARD mal ja osobne bolo zdanie, že kapela uverila tomu, že do konca života už bude odkázaná na koncertné jukeboxovanie starých veľkých hitov a čosi ako „ďalší veľký album“ už ani nemá zmysel robiť. Niežeby sa o to nepokúsili. Výsledok však zakaždým pripomínal pokusy starnúcich pánov hudobníkov, v ktorom bolo počuť jasné zámery, bohužiaľ nedotiahnuté do plánovaného výsledku. Myslieť na to a pustiť si „Songs From The Sparkle Lounge“ je zvláštne. Na malú chvíľu poslucháč akoby odmietal uveriť, že „Go“ je naozaj taká dobrá.
A ona fakt je.
Novinka DEF LEPPARD je návrat do pohody a triezvosti. Domáce štúdio Joea Elliotta, producent bez ambícii pokorenia hitparád, jednoduchý návrat ku koreňom rokenrolu a glam rocku prelomu 70. a 80. rokov, nahratý oddanými pamätníkmi. Akoby sa kapela sústredila na čas a miesto v štúdiu a zvuk a tvár DEF LEPPARD nechala prirodzene vyplynúť z vlastných a do seba zahľadených kreatívnych pochodov, namiesto produkovania predurčených hitov a marketingových pokusov o to ideálne, čo by mohlo album predať. Kapela nehľadala, ani sa nesnažila resuscitovať ducha vlastnej nahrávky. Namiesto toho nechala, aby sa zrodil sám.
„Songs From The Sparkle Lounge“ je albumom, pri ktorom vôbec nemrzí, že nie je dokonalý ako albumy z prvej dekády fungovania kapely. Nadväzujúc na predošlé myšlienkové pochody, „ďalší veľký album“ z toho rozhodne nebude. Zachováva si ale aranžérsku dokonalosť a hustotu strojrozmerňujúcich detailov, ktoré doteraz z kapely vždy robili čosi viac; sú na ňom hity, aj keď je zrejme jasné, že nie také, ako kedysi; je chytľavý a podmanivý, absolútne nekonfliktný a triezvo uvažujúceho poslucháča nemá čím sklamať. No a tých, ktorých sklamali tri predošlé albumy (alebo ich aspoň nechali chladnými), musí zákonite nadchnúť. To nie je veľa, ale ani málo.
Najsilnejší album DEF LEPPARD od roku 1995. Konečne nič, čo by sa snažilo zlepiť dávno rozbitý džbán, ani umiesiť nový z pochybnej a nepatričnej hliny.
Rokenrol!
7 / 10
Joe Elliott
- spev
Phil Collen
- gitara
Vivian Campbell
- gitara
Rick Savage
- basa
Rick Allen
- bicie
1. Go
2. Nine Lives
3. C'Mon C'mon
4. Love
5. Tomorrow
6. Cruise Control
7. Hallucinate
8. Only The Good Die Young
9. Bad Actress
10. Come Undone
11. Gotta Let It Go
Songs From The Sparkle Lounge (2008)
Yeah! (2006)
Best Of (2004)
X (2002)
Euphoria (1999)
Slang (1996)
Vault (Greatest Hits) (1995)
Retro Active (1993)
Adrenalize (1992)
Hysteria (1987)
Pyromania (1983)
High'n'Dry (1981)
On Through The Night (1980)
Vydáno: 2008
Vydavatel: Universal
Stopáž: 39:12
Produkce: Def Leppard, Ronan McHugh
Studio: Joe's Garage
Nemůžu si pomoc, ale hudbu, s jakou se DEF LEPPARD prezentují v 21.století nemusím, stejně jako nemusím pohodářský výraz Briana Adamse nebo ROXETTE. Úplně obyčejná sbírka průměrných rockových písniček, dobře zprodukovaných a zkušeně odehraných, které ovšem absolutně ničím nepřekvapí (nepotěší/neurazí). Krize trvá.
Príjemné počúvanie, ale s tou minutážou sa teda moc nehecli. Za 6 rokov vypľuvnúť ani nie pol CD-R muziky je dosť málo. Problémom zostáva, že kvôli absolútnej bezkonfliktnosti je tento album strašne komformný a vo svojej celkovej podstate nevýrazný. A to "špeciálne" vydanie pre ČR a SR za zníženú cenu tiež o všeličom napovedá. Nie som vyslovene sklamaný, ale mohlo to byť oveľa lepšie (na rozdiel od už spomínaného Whitesnake, to lepšie, ba ani dobré nikdy nebude:-).
Švédsko. Death metal. Devadesátky. Sunlight. Chrastění. HM-2 pedál. Melodie. Nesmrtelnost. Old school. Tradice. Oddanost. Kult. Respekt. Úcta. Konzervativní přístup. DISMEMBER. GRAVE. ENTOMBED. LIK.
Nádherně vrčící zabahněná bestie švédského OSDM vylezla ze svého hrobu a rozsévá tvrdé rány zrezlou sekerou, které mají dostatečnou pádnost. A když ležíte v tratolišti, napíchne vás na melodický hák a zavěsí pod trám jako morbidní ozdobu. Žánrová radost!
ANCST se po drone/ambientním experimentu vrací k tomu, co umí nejlépe. "Dominion" agresivitou navazuje na "Culture Of Brutality", ale současně poskytuje dostatek životního prostoru melodiím. Chybí snad jen masivnější crustový podvozek, jinak spokojenost.
Opět Profound Lore. Tentokrát tu máme technický death metal s devadesátkovým feelingem (četné vlivy DEATH, v sestavě současný kytarista ATHEIST). Je to hravé, ale současně hrubější, místy dost připomínající BLOOD INCANTATION. Nemůžu to přestat poslouchat.
Že je Duch bezducha víme už pár let, ale tenhle hudební kostěj, to je bezmála nedůstojné. Směsice ulepené bezpohlavní gotiky a generického retro rocku už se pohybuje za hranou cringe. Tobias může střídat kostýmy, ale tenhle papež je hubený a nahý.
Hezky za čerstva to vidím tak, že mě to baví více než dvojice předchozích alb dohromady. Ten mix mezi tradicí a ozvěnami metalové moderny "pro mladé" generuje vcelku slušné skladby. Plynulý a sevřený poslech navíc značně usnadňuje přičetně zvolená stopáž.
Když se čas zastaví, může to znamenat průser anebo taky velký svátek. Hádejte, který případ je toto? Muzikantská lahůdka, včetně novice Brendana Radigana za mikrofonem a osm podmanivých kousků, které ctí tradiční doom metal. Radost poslouchat a zkoumat!