Keď v roku 1995 vyšla výberovka najväčších hitov „Vault“ (s podtitulom „Greatest Hits“), Joe Elliott sa v akomsi rozhovore vyjadril, že rozdiel medzi „greatest hits“ a „best of“ je v tom, že kým na prvé patria skladby s najväčším úspechom v hitparádach, na kompiláciách „best of“ by mali byť najkvalitnejšie skladby daného interpreta. O necelých desať rokov vychádza výberový album DEF LEPPARD s názvom „Best Of“ a ak si niekto pamätá spomínaný rozhovor, určite ho bude zaujímať, ako sa DEF LEPPARD stavajú k tomuto „rozdielu v pojmoch“ v praxi. Realita posadí na zadok. Rozdiel medzi najväčšími hitmi DEF LEPPARD a ich najlepšími skladbami je v jedinej(!) skladbe naviac, navyše pochádzajúcej z roku 2002. Ostatné je totožné, vrátane poradia skladieb, novšia skladba „Long Long Way To Go“ je iba nenápadne vsunutá medzi skladby „Action“ a „Make Love Like A Man“. That’s it. A prichádzame ku kameňu úrazu. Až na webstránke Def Leppard sa zmätený poslucháč dozvedá, že album „Best Of“ je iba bonusovou re-edíciou albumu „Vault“. Odpovedá to na logické otázky? Ani len logo na tom prekliatom CD nie je rovnaké (v čase „Vault“ používali menej „osemdesiatorokové“, neskôr sa opäť vrátili (nielen) k starému logu). Začína však trochu svitať. Na webstránke totižto objavíme, že existuje ďalšia, limitovaná verzia albumu „Best Of“, dvojdisk, na ktorom sú nielenže ďalšie, naozaj skvelé, skladby z ďalekej minulosti DEF LEPPARD, ktoré sa však nedajú nazvať „hitmi“ (konečne naplnenie Elliottovej tézy), ale aj, čuduj sa svete, skladby z novších albumov „Slang“, či „Euphoria“, ktoré na CD 1 chýbajú. A sme doma. „Best Of“ album je relevantná kúpa len v 2CD verzii, klasická verzia je vám, pokiaľ vlastníte „Vault“, úplne nanič, stačí si dokúpiť spomínaný singel naviac (dokonca aj jediná aktuálna záležitosť DEF LEPPARD, cover verzia „Waterloo Sunset“ od KINKS, sa pre istotu nachádza až na 2CD edícií). No a čerešnička na torte, tento album vyjde v Severnej Amerike až 17. mája. Bude sa volať „Rock of Ages – The Best Of Def Leppard“ a k úplnej absurdite by chýbalo už len to, keby US vydanie nieslo opäť odlišný obal (poznámka k americkej limitovanej 2CD verzii z internetovej stránky kapely: „Americké vydanie MÔŽE obsahovať inú cover verziu“).

Toľko k smutnej súčasnosti. Oveľa optimistickejšie pôsobí tento album ako exkurzia do veľkej minulosti tejto kedysi vyhľadávanej štadiónovej kapely, ktorej nikdy nechýbala schopnosť písať hity. Ťažiskom výberovky (rovnako ako celej kariéry týchto osudom skúšaných rodákov z anglického Sheffieldu) sa nachádza v albume „Hysteria“ z roku 1987, odkiaľ pochádza až šesť skladieb. Kapela je známa averziou voči svojej prvotine „On Through The Night“, nesúcej sa ešte vo vodách NWOBHM, novej vlne britského heavy metalu, čo je škoda. Najmä dnes, keď ešte doznieva módna vlna vyvolaná skupinou DARKNESS, nebolo by od veci pripomenúť si, kde to celé vzniklo (na limitovanej 2CD verzii sa nachádza až dvojica skladieb z debutu „Rock Brigade“ a „Wasted“). Čo sa týka ostatných dvoch spomínaných ignorovaných albumov, u „Euphorie“ je to celkom pochopiteľné, tá totiž sama znie ako remake slávnej „Hysterie“ skríženej s jej následovníkom „Adrenalize“, škoda je však možno jediného ako tak experimentálneho albumu „Slang“, z ktorého si mohli spomenúť minimálne na famóznu „Work It Out“ (stalo sa tak, samozrejme na druhom CD limitovanej verzie; tiež vám to začína pripomínať verklík?).

V dokonalom svete, kde nevládnu peniaze a chamtivosť, ale láska, porozumenie a veľkorysosť k fanúšikom by vyšlo iba druhé CD spomínanej limitovanej edície. Alebo kľudne obe, hoci by aj právo zakúpiť si jednotlivo iba druhé CD náležalo iba fanúšikom vlastniacim pôvodnú výberovku „Vault“. Takto by to bolo fér. No hudobní biznis, moji milí skautíci, to nie je žiadna Foglarovka a DEF LEPPARD a ich nahrávacia firma nie sú žiadni Mirkovia Dušínovia.

Ak nepatríte k znalcom DEF LEPPARD, výberovka (či už táto, alebo „Vault“) je najlepší spôsob ako spoznať tvorbu kapely, ktorá sa preslávila chytľavými štadiónovými hymnami, no rovnako aj inteligentnými a nevtieravými baladami a ku koncu osemdesiatych rokov patrila k vodcom rockovej hudby.