Nový album od OBITUARY je ako ich súčasné koncerty. Presne viete, čo môžete čakať a na čo sa máte tešiť. Tohtoročná slovenská klubová štácia floridských veteránov to potvrdila v plnej miere; rovnako tak počúvanie ich najnovšieho bezmenného zárezu v bohatej diskografii.

Mimochodom, vkusný digipack som si kúpil za veľmi prijateľných, v porovnaní s ostatnými hudobníkmi-obchodníkmi na cestách až šokujúcich, desať eur. Jeho obsah je naozaj rovnako predvídateľný a radostný ako koncertné sety nestarnúcich Američanov.

Od prvého momentu, keď si Trevor Peres zvučí gitaru a vy počujete ten starodávny, špinavý, bahenný zvuk; až do posledných tónov klasického záveru v podobe nesmrteľnej hitovky „Slowly We Rot”.

Svižný úvod v podaní dvoch rýchlejší kúskov „Brave” a „Sentence Day”, treťou skladbou nádherne zaťažkaný priebeh celého albumu - „A Lesson In Vengeance” je prvým vrcholom nahrávky; a tak sa to veru celé príjemne nesie, strieda, valí a hobľuje až do záverečného bonusového tracku „No Hope”.

Je sympatické a osviežujúce, že si OBITUARY nelámu hlavu žiadnymi vážnymi posolstvami. Ľahká a vtipná gore tématika im veľmi pristane. Zvlášť, keď je obohatená o kvalitné kreslené videá na pokračovanie, pod ktorými je podpísaný talentovaný režisér Balász Gróf.

Svoje pionierske časy majú OBITUARY dávno za sebou. Nikto už dnes nečaká ďalšie orgazmické death metaly typu „The End Complete” či „Cause Of Death”. Toto, čo sa deje v súčasnosti, to je zaslúžený zber ovocia - krvavých floridských pomarančov.

Najkrajšie na tom všetkom je sledovať, ako ich to baví. Ako sa na seba v priebehu koncertu usmievajú bratia Tardyovci, ako si vymieňajú úškrny Trevor a John, keď lapajú po prievane z ventilátora v natrieskanom, júlovou horúčavou ošetrenom bratislavskom Randale.

Spotení, usmiati, spokojní vychádzame z klubu do ulíc večernej Bratislavy. Spokojný a vysmiaty si na druhý deň cestou do práce púšťam v aute novinku „Obituary” - je na nej všetko, čo mám na tejto kapele rád. Stále sú to tí istí machri z amerického juhu, ktorí s vervou sebe vlastnou spracovávajú spráchnivené riffy HELLHAMMER a CELTIC FROST.

Prvýkrát som ich videl naživo na pamätnom Brutal Assaulte v roku 2005. Prisahal by som, že sa odvtedy vôbec nezmenili. Death metal v podaní OBITUARY jednoducho nestarne.