Už máte zostavený osobný rebríček tých najlepších extrémnych metalových nahrávok za rok 2005? Na vašom mieste by som možno chvíľu počkal. Čo keď sa vám doň zmestí ešte celý oceán príjemnej agresivity, lahodných gitarových riffov a neodolateľne pochmúrnej atmosféry?

Kvalitná moderná metalová hudba z konca piateho roku nového tisícročia si vyžaduje čo najväčšiu možnú mieru inštrumentálnej zdatnosti, skladateľskej i aranžérskej komplexnosti, totálneho emocionálneho vkladu autorov a zdravého, extrémneho prístupu. Ak hľadáte skutočný a nefalšovaný dôkaz tohto tvrdenia, album „Aeolian“ od nemeckých mladíkov THE OCEAN bude pre vás tým pravým orechovým.

Už od roku 2002, začiatku kariéry THE OCEAN a vydania prvého albumu „Same“ sa o tejto kapele v odborných kruhoch hovorí ako o niečom veľkom a nádejnom, v nemeckých luhoch a hájoch nie tak často videnom. Ako to už v prípade najväčšieho európskeho metalového trhu chodí, aj THE OCEAN boli hneď onálepkovaní ako germánska odpoveď na NEUROSIS a ISIS. Berte tieto mená skutočne len ako majáky na dlhej, strhujúcej, nebezpečnej, no najmä nesmierne zaujímavej plavbe rozbúreným oceánom. Emocionálna príbuznosť s NEUROSIS ako primárny pocit bezútešnosti jedinca unášaného psychickými problémami mimo realitu, inštrumentálny arzenál MESHUGGAH či DILLINGER ESCAPE PLAN ako jeho nekontrolovateľné výpady zlosti a agresivity. Zdanlivo chaotické, no po viacerých vypočutiach zrazu matematicky presné a umne poskladané gitarové riffy v kombinácii s rovnako komplikovanou a (opäť len naoko) rozsypanou rytmikou, to všetko sú presne tie aspekty modernej metalovej hudby, ktoré dnes ocení každý fanúšik – fajnšmeker.

O zvukovú stránku veci je postarané naozaj kráľovsky, na výslednej podobe albumu „Aeolian“ sa podieľal švédsky štúdiový kápo Magnus Lindberg, ktorý stojí za v súčasnosti veľmi vychytenými CULT OF LUNA (práve s nimi a NASUM mali THE OCEAN tú česť koncertovať). Korunu celému tomuto snaženiu nasadzujú extrémne vokálne linky, o ktoré sa okrem hlavného speváka menom Meta postarali aj zaujímaví hostia z kapiel ako COALESCE, BREACH či CONVERGE, rovnako tak vkusne vybrané sample evokujúce americké filmy o námorníkoch zo šesťdesiatych rokov.

THE OCEAN neponechávajú nič na náhodu ani po vizuálnej stránke. Nie nadarmo majú v kapele člena, ktorý sa stará práve a len o túto, rozhodne nie nepodstatnú, súčasť koncertného vystúpenia. V ich štvorstranových pokynoch pre usporiadateľov je najobsiahlejší práve bod, v ktorom sú vyšpecifikované nastavenia svetiel a video projekcie. Komplexnosť a kvalita tak v prípade THE OCEAN neprichádza iba v zvukovej, ale i vizuálnej podobe. V konečnom dôsledku vás tak ani neprekvapí doslova krásny obal a booklet, ktorým sa môže„Aeolian“ hrdo pýšiť.

THE OCEAN a ich „Aeolian“ sú o objavovaní ďalších netušených zákutí extrémnej hudby. Sú o temných emóciách, skladateľskom a inštrumentálnom majstrovstve a v neposlednom rade o všestrannom umeleckom talente prinášajúcom nesmierny zážitok každému jedincovi prahnúcom po kvalitnej, modernej metalovej muzike. Ak začnú na ďalších albumoch viac koketovať s melódiou a čistými vokálmi po vzore napríklad takých EXTOL, padnem pred nimi definitívne na kolená.