PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
ELYSIUM v stredných Čechách fungujú od roku 2003, môžem teda pokojne písať o veteránoch scény a pojme, ktorý som registroval, hoci z jeho hudby som tuším zachytil len občas niečo a ani si nuž nepamätám, ako to vlastne znelo. Po najnovšom albume, keď som si potreboval čo – to o kapele naštudovať, ma na archívoch prekvapilo lokalizovanie do groove/thrash metalu. Reku, buď sa ten žáner až nečakane posunul, alebo to majú úplne blbo. Vzhľadom na to, že skupinu založili o.i. členovia dávnej bandy CRIONIC, ktorá s albumom debutovala v roku 1993, to kedysi mohla byť pravda, dnes už by sa ale patrila aktualizácia. Aj preto, aby fanúšikovia predsa len extrémnejšieho metalu neprišli o zaujímavé a kvalitné CD.
Staršie veci v podstate nepoznám a preto môžem len teoretizovať o tom, či k aktuálnej hudobnej tvári ELYSIUM výrazne neprispel príchod nového frontmana. Jarda „Bejv“ Petřík si na scéne urobil meno ako člen skvelej českej odpovede na dianie v USBDM, na ktorú sa nezabúda, DESPISE fakt neboli malá vec. Ešte predtým basoval u deathgrindových experimentátorov GENETIC THREAT a takisto sa nikdy netajil srdcom pre technicky často krkolomnú modernu, math-, -core a djent záležitosti, ktoré tradičnejší metalový sluchový aparát neraz proste nespracuje. Na novinke ELYSIUM tieto vplyvy rozhodne počuť a v spojení s predsa len klasickejším základom ide o netuctový extrémny metalový kotúč.
„The Path Of No Return“ prezentuje ELYSIUM ako nespochybniteľne deathmetalovú skupinu, ktorej hudba v nejednom momente znesie aj prívlastok BDM. Death metal, koreňmi odkazujúci na kadečo od DEATH, BRUTALITY, GORGUTS až po SUFFOCATION, je hraný s dôrazom na prepracovanosť a zároveň na to, aby rezal, tlačil a drvil. Svoje tu robí aj prevažujúci, hlboký, nezriedka skoro kloktavý, ale aj na zrozumiteľnosť dbajúci deathmetalový growl, ktorému kontrujú viaceré vyššie revané polohy, neraz skutočne zúrivé či navodzujúce hrozivú atmosféru. Skladby sú výbušné, náklepové tempá nie sú zriedkavosťou a neraz prejdú do voľnejších úsekov, v ktorých dominujú znepokojivé, nervné disharmónie gitár. Vychutnať si precíznu hru a súhru nástrojov a vokálov pomáha vydarený hutný, priestorový, zároveň ostro vyrezaný, ale hlboký zvuk.
Hudba je takisto postavená na funkčne využitých kontrastoch melódií, metalových sól a djentových či coreových zasekávačiek. Celok vytvára dramatickú, temnú a neradostnú atmosféru záhuby a blížiaceho sa konca. Ak máte radi bohato vrstvený a hrozivý death metal, ktorý zároveň nie že potrebuje, ale ponúka sústredenejšie počúvanie, album je presne vaše vybrané sústo. Ak chcete atmosféru, ktorá síce príjemne zamrazí, ale je v nej aj pár svetlých bodov, tak toto nie. Tu sa žiadna nádej nekoná. Pochopiteľne. Hádam sa veľmi nepomýlim v tom, že temne a veľmi smutno poetický textový koncept sa zaoberá príbehom dievčaťa uväzneného v koncentračnom tábore a tento príbeh sa nemá ako skončiť šťastne.
Veľmi dobrý a svojsky podaný technicky vypracovaný death metal s pridanou hodnotou príbehu, ktorý až bolestivo čerpá zo skutočných udalostí.
8 / 10
Jarda „Bejv“ Petřík
- vokály
Dušan Miňovský
- gitara
David „Adis“ Adamec
- basgitara
Peter Heteš
- bicie
1. Meetings with Angel
2. The Death Without Hope
3. Madness Buried Deep Inside
4. The Black Snow
5. The Way of Expectations
6. Dreaming About the End
7. Blidness of the World
8. The Infinite Reality of Everyday Life
9. Behind the Wires
The Path of No Return (2019)
Chapter I: Beginning of the End (EP) (2016)
Nine Ways to Leave (2009)
Private Hell (2007)
Curiosity (2004)
Demo 2004 (demo) (2004)
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.