Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Thrash metal je mŕtvy. To bola jedna z prvých dôležitých informácií v momente, keď ma začala fascinovať metalová žurnalistika. Niekedy v prvej polovici roku 1993 v prelomovom slovenskom magazíne Uragán aj samotní českí mohykáni DEBUSTROL museli smutne pokývať hlavou nad mŕtvolou svojho materského žánru. Oblečení vo flanelových košeliach. Taká bola doba.
O štvrťstoročie neskôr sa tomu istému thrash metalu darí viac než dobre. Je vo forme a je dokonca populárnejší a obľúbenejší ako death metal, ktorý ho vtedy na začiatku 90. rokov nekompromisne skopol z nalomeného trónu najextrémnejšieho gitarového žánru.
Máloktorá nahrávka však dnes dokáže nadchnúť pamätníkov a veteránov ťažkého kovu. Všetko ako keby už bolo povedané, zahrané a odpálené v oveľa zaujímavejšej podobe. Nuž, ľahko sa frfle, keď ste zažili „Seasons In The Abyss“, „Arise“ alebo „Countdown To Extinction“ ako horúce novinky.
Sú však kapely a albumy, pri ktorých zbystria pozornosť aj najzhýčkanejší bardi. HAVOK, MUNICIPAL WASTE a IRON REAGAN, VEKTOR a v poslednej dobe hlavne texaskí POWER TRIP nech sú najžiarivejšie zo všetkých príkladov.
A aj keď viete pomerne ľahko dekódovať ich vzory z 80. či začiatku 90. rokov, je tam veľmi výrazne prítomné niečo svieže, moderné, súčasné. Niečo, čo dáva zmysel ich fungovaniu; niečo, čo ich odlišuje od žalostne zbytočných revivalových zoskupení.
POWER TRIP si naozaj zaslúžia všetky pozitívne ohlasy za ostatných 12 mesiacov, ich najnovší, druhý album „Nightmare Logic“ je neuveriteľne chytľavý mix všetkého, čo na thrash metale našinec ľúbi. To pukajúce špinavé jadro punk rocku, zbesilosť a nespútanosť ako nevyhnutná prímes, neskutočne chytľavé riffy ako najžiadanejšia nadstavba - to všetko v brilantne zaranžovaných skladbách, ktoré luxusne odsýpajú a robia radosť vo veľmi príťažlivej albumovej polhodinke.
Rozumiem prirovnaniam k legendám newyorskej scény 90. rokov a aj v súčasnosti stále aktívnym PRONG. To časté stredné tempo a ľahko industriálna špina vo zvuku gitarách, tie chytľavé riffy, to všetko tam je. Rovnako vám zrejme napadnú magické štyri písmená NYHC, nie náhodou si POWER TRIP zahrali aj s veľkými hácéčkovými menami na tohtoročnej zastávke Persistence Tour. Aj keď teda kolega Hooya skonštatoval, že nezapadli a zvukovo sklamali.
Nevadí, prišla šanca na reparát. Veľmi rýchlo. Európske turné po boku floridských frajerov TRIVIUM ich privedie do Prahy aj Bratislavy a opäť to bude jedna z tých vzácnych situácií, keď predkapela veľmi ľahko môže nakopať riť hlavným hviezdam - aj keď tie majú na konte fantastický nový album a ich koncert je dychtivo očakávaný. Určite sa oplatí prísť aj na POWER TRIP.
Thrash metal nie je mŕtvy ani v roku 2018. A keď sa ma niekto opýta na jednu jedinú kapelu z novej thrashovej vlny, bez váhania prstom ukazujem na POWER TRIP z Texasu.
1. Soul Sacrifice
2. Executioner's Tax (Swing of the Axe)
3. Firing Squad
4. Nightmare Logic
5. Waiting Around To Die
6. Ruination
7. If Not Us Then Who
8. Crucifixation
Diskografie
Nightmare Logic (2017) Manifest Decimation (2013)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2017 Vydavatel: Southern Lord Stopáž: 32:51
Produkce: Arthur Rizk Studio: The Creep Records, Philadelphia The Echo Lab, Argyle
fakt som sa snazil prist na chut tejto senzacii internetmi vynasanej do nebies... novinku aj debut vypocul zo desatkrat, pretrpel cely set nazivo, ale vysledok bol, ze ma to cim dalej tym viac vytacalo... sedlacky thrash toho najagrarnejsieho typu... dementna hudba pre dementnych ludi... #sorryjako...
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.