Až v ten deň popoludní som zistil, že presne tie dve kapely, ktoré som z tejto exkluzívnej ponuky ešte nevidel, skrátka nestihnem. Začína sa jar, to obdobie, kedy zo schránky imrvére ťaháte líbesbrífy s textom „zaplať toto“, „ešte toto zaplať“, „a ešte takúto daň pre teba máme“, „nech sa páči, poistenie za domácnosť“... a podobne. Tým pádom na ponuku zákazky „máme tu niečo, ale expres, najneskôr do zajtra“ odpoviete kladne a urobíte z nej aspoň časť, nech je toho zajtra po koncerte menej.

Japonských SURVIVE a quebeckých AETERNAM som si vypočul iba pred akciou na Youtube. Iste, vidieť jedno i druhé naživo by sa človeku nehnusilo. Japonci prekvapili v prvom rade tým, že hrajú už dvadsať rokov. O prežití teda niečo vedia. Hudobne žiadny antikvariát, svižný mix melodického death metalu a metalcoru, aj s čistými vokálmi, kamarát ich stihol, prirovnal ich k TRIVIUM. Toto meno sa medzi metalovými seniormi nahlas nevyslovuje, „na nich ani zadarmo“ je pomerne bežné hodnotenie. Ja som si ich kedysi vypočul, skonštatoval som, že pre mňa veľmi nehrajú, a že to ani nie je ich povinnosťou. (Ak by hrali pre mňa, chodilo by na nich 50 ľudí, to by fakt vyhrali :-D)

Frankokanaďania s frontmanom pôvodne z Maroka boli o čosi mladší model, rok 2007, z netu zavoňali exotikou, orientálnymi melódiami i symfonikou. Tí, čo videli koncert, zhodnotili zhruba ako „ORPHANED LAND, MYRATH a podobne, ale viac do death metalu a aj s klepačkami. Už takto skraja teda vhodne rôznorodá ponuka pre plniace sa Collosseum. Keď sme pri účasti, podnik rozhodne neroztrhlo, ale zhruba do 250 návštevníkov bolo, to je prinajmenšom opticky a na výrobu atmosféry fajn. Pri divožienkach z brazílskeho São Paula už správne metalovo výbušnej, to sa v zásade dalo čakať.

„Ani rok bez NERVOSY“, resp. „Čo rok, to Košice!“ by mohli byť heslami Collossea a trojky thrashmetalových bojovníčok. Pri ich už štvrtej návšteve u nás veľa nových dojmov nevymyslím. Skrátka NERVOSA rovná sa dobrý, zdravo nasypaný thrash metal odchovaný klasikmi 80. rokov a trochou starodávneho death metalu. Vôbec si nemyslím, že by im cestu uľahčovalo pohlavie, hoci na baby sa stále pozerá dobre. Keď Fernanda blýska očami, basuje a vreští ako puma, Prika s gitarou jej do toho z času načas zakontruje hlbším hlasom, hádže blonďatou plachtou a strúha pobavené i „drrrsne metalové“ ksichty, vieme, že je všetko ako má byť. Kto gitarové sóla dával do úvodzoviek, môže v tom pokračovať, aj tak proste hity fungujú a nová bubeníčka Luana sa už občas aj usmeje. Do playlistu pribudla vzorka z tretieho albumu „Downfall Of Mankind“, ktorý vychádza začiatkom júna a nebudem sa čudovať, ak tu trio „s thrash metalom okolo sveta“ máme o rok piatykrát. Sú tu ako doma.

Kto nežije v jaskyni a o death metal sa zaujíma, iste už zistil, že sa stalo to, k čomu všetko spelo – Frank Mullen u SUFFOCATION nadobro končí. Legenda BDM vokálu sa rozhodla nepôsobiť v kapele na cca štvrtinový úväzok a nabudúce ju uvidíme leda tak vo filme. Vlastne ju už možno vidieť v niekoľkých. Bude si treba zvyknúť na nové pomery, ale aspoň to v SUFFOCATION nebude zakaždým ako v tombole, že až na pódiu uvidíme, kto to odgrowlí tentokrát. Čakáš Kevina Mullera (ktorý to na videách z minulého roku dával rozhodne slušne), príde starý známy Ricky Myers. Žiadna škoda, bubeník DISGORGE je ako BDM vokalista veľmi platný aj v takej legende akou „Suffo“ boli, sú a byť neprestanú. Zdravé jadro Terrance a Derek sú tam, Eric na bicích a Charlie na gitare predviedli na albume „...Of The Dark Light“, že hrať si tu zaslúžia, bolo výborne, bolo vynikajúco.

Setlist zhruba takto: „Thrones Of Blood“, „Effigy Of The Forgotten“ (zimomriavky, bolo to tak strašne dávno a stále to ničí), „Clarity Through Deprivation“, „Funeral Inception“, „Pierced From Within“ (kde by nám v tých časoch napadlo...), „Return To The Abyss“, „Purgatorial Punishment“, „Entrails Of You“, „Liege Of Inveracity“ (tu už sa portál umožňujúci pohľad do minulosti nezavrel), „Catatonia“ alias prvá vec, ktorú stvorili a prvý vzorový slam, a „Infecting The Crypts“, pri ktorej sa Boyer, počas hrania spoľahlivo oddymený kamsi do neznámych dimenzií, zahalil do kapucne. Počas setu prebehla aj gratulácia k Rickyho narodeninám. Nebolo to prvýkrát, čo sa na pódiu Colla slávilo, ale doteraz väčšinou štandardne, s tortou a podobne. Teraz však oslávenec fasoval nejakú z kartónu sflikovanú glokvičku, z ktorej trčala šalátová uhorka. Myers ju pochopiteľne pohladil niekoľkými ráznymi pohybmi. To neprekvapilo, skutočnosť, že po skončení setu nebol nikto ochotný vyhulákať prídavky, však celkom udivila.

Keď tu VENOM Inc. hrali prvýkrát, naozaj som si to užil, predsa len, legendárne skladby odohrané dvoma kľúčovými členmi a tretím, ktorý vo VENOM tiež urobil kus práce, to bolo niečo. S cestou časom sa už opakujem, ale inak sa to nazvať nedalo. Keď z tohto koncertného reunionu Mantas, Abaddon a Karel Hála, sorry, Demolition Man urobili regulárny spolok s novou tvorbou, ani som po nej veľmi nepátral, vzorky nezneli márne ani zúfalo, ale pre mňa sú VENOM asi fakt hlavne 80. roky. Na košickom koncerte však novinky do playlistu prenikli, medzi nesmrteľné klasiky zapadli bez problémov a užili sme si jazdu nabitú tvrdým čiernym rokenrolom, metalovým srdcom a anglickým šarmom i humorom pánov v rokoch. Ale čo sa to deje? Za bicími sedí niekto iný. Na tomto turné s VENOM Inc. hral Američan Jeramie Kling a jednu zo skladieb Anthony „Demolition Man“ Dolan venoval aj jeho bývalej manželke, asi tiež príbeh, ktorý sa neskončil v dobrom. Koncert celkovo výborný, na hru s bitím sa do hrude na počesť Rohatého veteránom radi pristúpite. Zvlášť ak napríklad pri „Don’t Burn The Witch“ spomenú aj bohatú históriu vašej domoviny a po chuťovkách ako „Welcome To Hell“, „Warhead“, „Black Metal“ a „Countess Bathory“, kedy už refrény huláka každý, kto si ich pamätá, vyfasujete ešte dva prídavky. Parádny koncert, a to je rok ešte len na začiatku.

Foto: Laci Schürger