Analepsia, od „analeptikum, liek povzbudzujúci činnosť životne dôležitých orgánov“. Ešte že tak. Nestrácam čas s „extrémnymi“ kapelami, dolujúcimi v kadejakých hnedých tuneloch, občas rozmýšľam nad tým, prečo niekto solídny BDM nárez nevie pomenovať lepšie než nejako ako „menštruačne roz-skonzumovaný“ a podobne, ak už „gore“, tak si proste predstavujem iné veci, hoci zhodou okolností je v tomto príklade krvi dosť. („Trusomkrstený pičolovec“ je tiež do klenotnice vypečených názvov.) V každom prípade je dobre, že som bol vyvedený z omylu a neodignoroval novú bandu, ktorá rozmetala aj naživo na druhom pokračovaní košického Deathfestu.

ANALEPSY sú kvarteto z portugalského Lisabonu, existujú od roku 2013 a v januári vydali svoj debutový album. O tom, že ide o nádejnú družinu, už čo-to hovorilo aj EP z roku 2015, pokiaľ ale ide o „Atrocities From Beyond“, myslím, že Flávio Pereira (basgitara), Tiago Correia (bicie), Marco Martins (gitary) a Diogo Santana, 20-ročná BDM verzia Chucka Schuldinera (gitary, vokál) mohli prihodiť o desať minút viac a aj tak by nuda nebola. Výborný brutálny death metal, jedna z európskych nádejí v žánri, ktorý už myslím povedal väčšinu toho, čo mohol. Náklepy s technicky prepracovanými gitarami sú skĺbené so slammingom tak dobre, že to po čase opäť znie sviežo a neotrepane. Drvivá ukrutnosť vyšperkovaná gitarovými vyhrávkami, neraz naozaj zlovestne dramatickými, skvelo stvárňujúcimi desivé prevažne sci-fi témy textov. Sóla a chladná, ponurá atmosféra. K tomu dokonale neľudské hlboké growly, výlevky a zadrhávajúce píly. Komu by bolo málo, môžem odporučiť aj splitko s nórskymi chlívákmi KRAANIUM z tohtoročného leta.