MICHAL PROKOP - Ostraka
Hodně usedlé a dá se říci že z velké části i líné album pro páprdy. I tak by se dala "Ostraka" charakterizovat. Chybí nějaký výrazný hit, ale i tak mi tahle deska připadá příjemná. Asi už jsem vážně starej.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Návrat do bájnej vojenskej pevnosti Josefov bol tentoraz obzvlášť krásny a radostný. Po neznesiteľne dlhých, náročných, miestami až vyčerpávajúcich troch rokoch je tu opäť veľký Brutal Assault! A tentokrát v priam maratónskej podobe, natiahnutý na celých päť dní. Veru tak, utorok už nie je synonymom pre zahrievacie kolo. Začína sa pekne naplno. V rámci nášho festivalového spravodajstva sa vám budeme snažiť priniesť vždy šesť bleskových správ z každého dňa.
Keď som sa v utorok večer pozeral okolo seba na hlavnom, Cisárskom námestí, márne som hľadal známky vizuálnej podoby s tým, čo si pamätám z prvej návštevy v roku 2007. Možno tá časť hradby naľavo pri Sea Shepherd stejdži? Áno, tam sa pri prvom Brutal Assaulte v Pevnosti dostali do výklenkov nejakí blackmetaloví šialenci a počas koncertu SATYRICON tam zapaľovali ohne. Z dnešného pohľadu už úsmevné a nepredstaviteľné. Všetko sa mení, všetko sa niekam posúva a vďaka zodpovedným ľuďom v Jaroměři a okolí to platí aj pre historickú pamiatku Josefov. Citlivo zrekonštruované časti budovy veľmi prospievajú aj celkovému dojmu z festivalu. Oplatí sa nájsť si čas na obhliadku všetkých zákutí, nazrieť do každého post-apokalyptického, hororového či ambientného kúta. Brutal Assault je v roku 2022 elegantný, pestrý a krásny.
Organizátori veľmi správne preniesli malé experimentálne pódium zo stredu Pevnosti na jej okraj. Octagon stejdž dnes patrí pivu a oddychu, na koncerty sa chodí až dozadu na Bastion. A tam je práve jediný logistický problém tohtoročného festivalu, na ktorý som včera narazil pri presune z koncertu VOICES na PALLBEARER, ktorí hrali neďaleko na pódiu Obscure. V úzkych chodbách plných prachu sa zrážajú dva prúdy davu, nie je to tam príjemné, zvlášť v noci. Mrzí to o to viac, že dramaturgicky je Bastion nabitý skvelými menami – už dnes napríklad IMPERIAL TRIUMPHANT, HANGMAN’S CHAIR či VULTURES INDRUSTRIES. Je skvelé, že vďaka viacerým pódiám sa podarilo uvoľniť priestor na hlavnom námestí a rozložiť masu divákov do celého areálu (kto si pamätá tie tlačenice v časoch, keď tu napríklad hrali MACHINE HEAD?), logistická výzva v sympatických postapo priestoroch Bastionu však bude onakvejší tvrdý oriešok.
Tretí veľký, v podstate plnohodnotný stejdž je pozostatkom minuloročného „malého“ Brutalu, covidovej festivalovej náhrady, počas ktorej bolo uzavreté hlavné námestie a koncertovalo sa iba v Octagone a na mieste, ktoré kedysi patrilo veľkému stanu s náročným vetraním a často zlým zvukom. To všetko je minulosť, práve minuloročný Josefstadt priniesol krásny otvorený pódiový priestor, kde sa včera tisíce ľudí tešili z parádnych koncertov. Mne urobil radosť najmä brutálny chorobný zvukový útok od PATHOLOGY a nočná omša s milovanými EVOKEN. Na Gothoome sme zažili začiatok ich turné, kde kvôli problémom s leteckou dopravou hrali iba vo dvojici, na Brutal Assaulte európsku šnúru uzatvárali v obrovskom štýle v plnej zostave a masívnym zvukom. Svetový funeral doom po polnoci, to proste chcete zažiť. A tento rok tých možností ešte bude veľa.
Ak sa tu trochu započúvate do davu okolo seba, zistíte, že niečo sa zmenilo, niečo je inak. Len zriedkavo som včera zachytil češtinu či slovenčinu. Dlhoročný pomer 50/50 sa posunul v prospech návštevníkov z celého sveta. Dnes by som odhadoval, že je to tak 35/65, kde tú menšiu časť tvoria Česi, Moraváci a Slováci. Je to zaujímavý fenomén a zatiaľ vlastne ani neviem, čo si mám o tom myslieť. Rovnako ako sme si kedysi nevedeli predstaviť, že na Brutal Assault zavíta skutočne veľká kapela z Indie a teraz sa usmievame pri perfektných motivačných citátoch a ostrých hlučných riffoch bláznivých BLOODYWOOD, presne tak bude zrejme v budúcnosti bežné, že na festivale v Česku sú domáci návštevníci v menšine.
Hudobne bol plne uspokojujúci už prvý deň tohtoročného Brutal Assaultu. DEVOURMENT boli presní a zdrvujúci ako nikdy predtým – hosťoval u nich totiž za bicími Lille Gruber od nemeckých profesorov brutálneho death metalu DEFEATED SANITY. Veľmi ma bavila prvá a posledná pesnička zo setlistu RIVERS OF NIHIL. Utvrdil som sa tak aj naživo v presvedčení, že Zelený album je v ich diskografii zatiaľ jediný, ktorý mám naozaj veľmi rád. Tým nechcem povedať, že by zvyšok koncertu bol nudný či zlý, to vôbec nie. Očakávaná poslucháčska katarzia sa však u mňa nedostavila. Úplne naopak to bolo so skvelými „kazítkami“ tradičnej death/black/extrémnej tváre Brutalčeku. CLUTCH mali fantastický zvuk gitár a Neil Fallon spieval ako rockandrollový boh. Odpúšťam im dokonca aj to, že nezahrali srdcovku „X-Ray Visions“, ich verzia sabbathovskej hymny „Lord Of This World“ nemala chybu. Presne ako skonštatoval Neil, štyri minúty čistej mágie. Nuž a dánsko-švédska progresívna inštitúcia VOLA, to bol pre mňa jasný hudobný vrchol prvého dňa, možno predčasne aj celého festivalu. Dokonalý zvuk, hitovky z nového albumu „Witness“ skombinované s absolútnymi peckami ako „Stray The Skies“ či „Alien Shivers“, Asger Mygind a jeho prekrásny hlas, energia a radosť sršiaca z celej kapely. K tomuto sa v tejto kategórii priblížia snáď len SOEN v sobotu. Veľká radosť.
Chuť Brutal Assaultu, to je pre mňa celé roky skvelý halloumi burger zo stánku Salt’n’Pepa. A potom turecké a marocké čaje od Poutníka, káva od Kafku a ďalšie náhodné ochutnávky z vegánskej uličky. Ako potravu pre oči určite odporúčam výstavu slovenského výtvarníka Dávida Glombu, ktorý má na svedomí aj aktuálnu vizuálnu podobu festivalu. Zvlášť jeho rozšírená verzia kultového obalu BATHORY „Under The Sign Of The Black Mark“ si zaslúži vašu pozornosť a podrobnú štúdiu. Je toho viac a sme iba na začiatku. Čakajú nás ešte celé štyri dni najlepšej hudby vo vyberanej spoločnosti. Vidíme sa v Pevnosti, užite si Brutalček.
Fotografie: FB Brutal Assault
Hodně usedlé a dá se říci že z velké části i líné album pro páprdy. I tak by se dala "Ostraka" charakterizovat. Chybí nějaký výrazný hit, ale i tak mi tahle deska připadá příjemná. Asi už jsem vážně starej.
Tak po létech ignorace si letos dáme společně alespoň to kafé. Nečekejte příliš mnoho změn, PELICAN se o ně ani nesnaží. Tentokrát to ale má celkem i nápad a děj a album tak pěkně plyne a nenudí. Je to sice udržovaná, ale v zásadě příjemná a nenucená.
Polovina sestavy pochází od Francouzů SETH. Jedná se tedy o black metal, ale trochu jiný. Je to svižné a dynamické se znatelným deathmetalovým nádechem. Dobré především v místech, kde se náležitě sype, což je většina alba.
Druhé album španělského tria a další velký skok vpřed. Epický a dramatický death metal, který vás díky rozumně zvolené stopáží dostane svým sevřeným pojetím a sugestivní atmosférou. Horký temperament se snoubí s promyšlenou kreativitou a dějí se věci!
Holanďané se vzdalují svým thrashovým kořenům a i díky syntetickým vrstvám se dostávají až kamsi k pompéznímu symfo black metalu. Živelný thrash přístup zůstal, ale je do značné míry překrytý komplexnější metalovou variabilitou a klasickou progresivitou.
Logický komerční tah Sony a zároveň krásný dar pro ty, kteří tenhle mysteriózní a v mnoha verzích existující set určený původně pro film zbožňují jako nejlepší živák kapely. Steven Wilson se o to hezky postaral a live verze “Echoes” zůstává skvostem.
Pozor, je tu dominantní deathmetalová deska. ESCARNIUM vycházejí z temného OSDM (klasická baseline IMMO / INCA), sypou jako FOSSILIZATION, mají IQ jako CRUCIAMENTUM a atmosféru jako DEAD CONGREGATION. Třešničkou jsou disso vsuvky. Koukejte si to pustit.