Cassovia Deathfest pred štyrmi rokmi bol udalosťou, na akú sa nezabúda, a keď teda pred možno aj rokom Lucas dal echo, že bude dvojka, radosť bola naozaj veľká. Pre mňa osobne sa rysovala koncertná udalosť roka, takto obsadený jednodňový „indoor“ festival je vzácny dar a len som si hovoril „už tam buďme, už lezme hore-dolu schodmi z Colla do 777 a naopak jak apoštoli na orloji“. Mala to byť prvá akcia po prestavbe Collossea, povedzme aj „záťažový test“ nového, zväčšeného pódia.

Začiatok v utorok bol stanovený na 16:50, niekto sa možno chytí za hlavu, ale desať kapiel, „fajront“ o 22:30, nedalo sa inak. Vynovený chrám podzemia vyzerá naozaj impozantne, pódium je presťahované na opačnú stranu, akurát som si všimol, že nové schody do podniku možno mohli byť menej strmé, tam si raz niekto nacecaný črep narazí. Noviniek je viac, napríklad sa presťahoval bar, čím okrem väčšieho parketu bolo aj o čosi viac miesta na distrá, ktorých bolo niekoľko, dole kapely a organizátori, na poschodí zase Slovak Metal Army.

Collo teda celkom radikálne pomenilo veci dolu aj hore, vyzerá opäť lepšie a páčilo sa aj ankarským CARNOPHAGE, ktorí celý sviatok brutálneho death metalu pred piatou odštartovali. Turecká scéna má už roky v BDM svete dobrý zvuk a kvinteto z hlavného mesta malo trochu smolu v tom, že ich hutný, temperamentný a náklepový technický brutálny death metal nevidelo naživo viac ľudí, ale skrátka utorok, kdekto bol ešte v práci alebo na ceste do klubu. Frontman Oral Aykol ignoroval situáciu a dobre sa bavil, materiál prevažne z druhého, minuloročného albumu „Monument“ zaznel v profi kvalite.

Väčšina účinkujúcich mala na svoju produkciu pol hodiny a išlo sa bez páuz, tak teda rýchly presun hore do „sedmičiek“ na Švajčiarov CARNAL DECAY, ktorí hrali aj na jednotke. Michael (vokály), Isa (gitary), Nasar (basa) a Basti (bicie) na malom pódiu nadrvili skvelý moderný BDM, na novom albume „You Owe You Pay“ brilantne spracovávajúci odkaz hlavne NY školy. Intenzívna šou, v menšom priestore bol z niekoľkých desiatok ľudí razom dav a kotol. Len čo skončili, spustili na veľkom pódiu pod štýlovými kulisami nemeckí CYTOTOXIN, určite jedna z najočakávanejších bánd večera.

Stálo to za to ako máločo, vysoko technický brutal death, set postavený hlavne na aktuálnom albume „Gammageddon“. Kvinteto spustilo v maskách, päť hláv ako z Nostradamových desivých vízií a frontman Grimo herecky stvárňujúci to, o čo ide v intre a samploch medzi skladbami. Celkovo mimoriadny zjav, nielen kvôli kolekcii neľudských vokálov, ale aj ako šoumen sekajúci mimické a pohybové kreácie jednu za druhou. Jedinou neveľkou rezervou bol trochu kolísavý zvuk, kvôli ktorému zanikali vyhrávky a trilky, CYTOTOXIN niekedy vyznievali ako kruto slamová banda, k čomu majú ďaleko, každopádne toto si rád pozriem aj nabudúce. „Death metal pre ženy“, toto o nich ktosi napísal, nuž, „rozum na cestách“ je nanič diagnóza.

Hore v 777 na rozbehnutý vlak naskočili „celoslovenskí“ TRACRIOMY v trojici gitara, vokál a bicie. Basa by tu rozhodne nebola na škodu, ale keďže sú členovia rozlezení od Bratislavy cez Veľký Krtíš po Spišskú Novú Ves a skúšajú v Banskej Bystrici, dobre je ako je. Aktuálne asi najčistejší slamming BDM na domácej scéne, kvalitné muzikantské výkony bandu nepotápajú ani v minimalistickej zostave. Naživo presvedčili a extra špekom bolo, keď sa v jednej skladbe z promáča druhého mikrofónu ujal organizátor akcie Lucas, bývalý vokalista, a z TRACRIOMY bola razom dvakrát taká surovosť.

Ešte väčšia nás čakala na dolnom pódiu. Kvarteto ANALEPSY z Lisabonu je na scéne štvrtý rok, frontman, gitarista a vokalista Diogo Santana má len dvadsať, ale rastie z neho BDM verzia Chucka Schuldinera, proste prekvapenie ako hrom, a to nielen preto, že ¾ neľudského komanda vyzerali ako deathmetalisti zo zlatého veku žánru. Vynikajúci, veľmi brutálny death metal, dosť veľa drvivých slamovačiek, ale aj poriadne rýchlosti a hlavne husto nastriedané pasáže, veľa prepracovaného hrania a ťaživá, zlovestná atmosféra. Portugalci si tohto roku na konto zapísali debut „Atrocities From Beyond“ a aj splitko s KRAANIUM a myslím, že tu máme veľmi kvalitný prírastok na európskej BDM scéne.

Po nich prišla zmena v hracom poriadku, bieloruskí RELICS OF HUMANITY sa kdesi na poľských hraniciach dostali do zápchy a tak si s nimi prehodili miesto ďalší Slováci BRUTE. Nezničiteľný Števo môže byť konečne šťastný chlap, má komplet päťčlennú zostavu, kde post druhého gitaristu zaujal Boris z DISCONSOLATE a „zánovný“ bubeník Marek Baran sa talentom spoluhráčom iste vyrovná. Raz sa síce stalo, že BRUTE sa v jednej skladbe na pódiu nepočuli, ale nezosypali sa a až na toto odpustiteľné zakolísanie zahrali celkovo ako majstri. Dalo by sa aj povedať, že žánrovo nešli jednu lajnu s ostatnými účinkujúcimi, hrajú komplexnejšie, mix BDM, techniky a klasiky. To im dodáva vlastnú tvár a navyše ich skladby proste nie sú žiadna tuctová výroba. Spokojnosť.

Presun z horného pódia na dolné a rovno do kalifornského San Diega, už druhýkrát medzi nás prišli uznávaní BDM matadori CONDEMNED. Mňa začali baviť až po minulom živom vystúpení a toto aktuálne bolo nové v tom, že miesto kultového neľudského kloktáča Angela Ochou zaujal nový vokalista Sam Townsley (naspieval novinku „His Divine Shadow“) a CONDEMNED pribrali aj druhú gitaru. Naozaj dobrý nápad, Sam s pačesmi takej dĺžky, že by si ich mohol zastrčiť do vreciek na gatiach, má v porovnaní s predchodcom taký tradičnejší deathmetalový vokál, ale hutné gitary vyrobili naozaj majestátnu atmosféru zvlášť v nových, tak trochu „atmo-BDM“ skladbách. Bolo nás tam všetkých dohromady cca ako na IMMOLATION v Humennom, ale pochvaľovali sme si do jedného.

„Tie dva deathcory už nejako prežijeme“, tak niektorí vtipkovali na Facebooku podujatia. Nedá sa povedať, že by pri vystúpení nemeckých ACRANIUS v 777 niekto trpel, skôr sa tam vytvoril kotol, ktorému táto štvorica gitara-basa-bicie-frontmam predviedla, ako obzvlášť na novom albume „Reign Of Terror“ zmiešala BDM a hard core tak, že baví a vyhladzovaco drví. Ono keď sa do toho kapela vie fakt oprieť a má dobré riffy, naživo je aj z deathcoru BDM a slam. A tým druhým „deathcorom“ boli vzápätí anglickí INGESTED na dolnom pódiu. Anglickí len zo štyroch pätín, asi som nebol jediný, koho prekvapilo zistenie, že chlapík s mikrofónom bol Jason Keyser (ORIGIN, ex-SKINLESS). Neviem ako dlho tam je, šou však bola taká, akoby tam bol odjakživa. Výborná sypačka, tlak a k tomu stage diving, kde okrem miestnych matadorov žiaril aj Grimo z CYTOTOXIN. Aby zábavy nebolo málo, na zemi usilovne makal rad „veslárov“, úkaz, ktorý tu zase tak často nemávame. Dobré, dobré, celá akcia vynikajúca, Vianoce tentokrát prišli začiatkom jesene.

Málokedy človek máva na koncerte zo všetkého až takú radosť, priam mi bolo ľúto, že o chvíľu je koniec. Ten bol ale zaklincovaný dôkladne, RELICS OF HUMANITY to stihli a uzemnili nás polhodinovou porciou brutálneho death metalu na bieloruský spôsob. ROH kombinujú slammingové ukrutnosti s rúhačskými temnými atmosférami odkazujúcimi niekedy až k INCANTATION a tým sa im darí vyčnievať nad zástupy kolegov. Oproti zostave zo Slamtastic Party len v trojici, frontman sa rozhodol skončiť, ale gitarista Sergej jeho party odručal veľmi dobre. (Aktuálne skupina vypustila správu, že nové veci naspieva A.J. Magana, a ten rozhodne na scéne patrí medzi pojmy.) Po pol jedenástej bol koniec, už len rozlúčky so známymi a afterparty, utorok-neutorok, niekedy sa domov ponáhľať nechcete. Na popis atmosféry takej akcie sa mi na záver hodí zacitovať z kamošovej knihy – „Bola v tom mágia a veľké priateľstvo.“