GRIEFGOD - Deterioration
Velmi přesvědčivý death metal z Litvy. Spíše střední tempo, silově zasekávané riffy a hluboko posazený vokál evokuje starou severskou školu. Občas jako by se uctívali CARCASS. Vydařená deska.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Je zaujímavé čítať si svoju vlastnú, tri roky starú recenziu na album „Dark Ages“ s ódami na najtemnejšiu a najtvrdšiu podobu SOULFLY a počúvať pritom novinku „Conquer“, ktorá z podobných prívlastkov robí ozrutným spôsobom trhací kalendár. Veru, žijeme oveľa temnejšiu dobu v porovnaní s rokom 2005 a Max Cavalera ako citlivý umelec túto skutočnosť dokonalým spôsobom reflektuje a pretavuje do nôt, ktoré svojou ťažobou a naliehavosťou prinášajú neuveriteľnú katarziu.
Rovnako tak má Max (možno ešte viac manažment okolo neho na čele s manželkou Gloriou) prst na tebe doby a veľmi umne kuje železo za horúca. Thrash metal vo všetkých podobách zažíva dnes doslova novodobú explóziu, bola by škoda nevyužiť plné priehrštia nápadov pozoruhodne plodného autora, ktorý nielenže stál pri jeho prvotnom šírení po celom metalovom svete v druhej polovici osemdesiatych rokov, ale ešte aj dnes s prehľadom surfuje v búrlivých komerčných vlnách plných mladých dravých žralokov.
„Conquer“ v mnohých ohľadoch nepripomína typický album SOULFLY. Je skôr vyzretejším, mohutnejším nasledovníkom tohtoročného zárezu „Inflikted“, ktorý Max spáchal na veľkú radosť všetkých fanúšikov starej SEPULTURY so svojím bratom Igorom pod hlavičkou CAVALERA CONSPIRACY. Masívny základ thrash a death metalu starej školy je tu spracovávaný zručnými majstrami svojho remesla do nesmierne vzrušujúcej podoby. Žiadny brazílski či balkánski ľudoví umelci, až na pár príjemných reggae a dubových vsuviek je „Conquer“ predovšetkým prísnym diktátom zdrvujúcej metalovej rúbanice. Pôvodný zámer vychádzať zo zlatých osemdesiatych rokov a odkazu velikánov tých čias je tu dotiahnutý do pozoruhodných detailov. Skúste si napríklad vypočuť skladbu „Warmageddon“, v podstate dokonalú zrážku typických poznávacích znamení BOLT THROWER a SLAYER. V riffovej ťažobe s názvom „Touching The Void“ sa dokonca cestovalo v čase až do prvej polovice rokov sedemdesiatych – je skrz-naskrz prekrásnou poctou tvorbe starých BLACK SABBATH.
Ak zostal Max verný niektorému z pracovných postupov pri tvorbe SOULFLY, tak rozhodne spolupráci so zaujímavými hosťami. David Vincent z MORBID ANGEL si s chuťou zareval v majestátnej otváračke „Blood Fire War Hate“, boxer Dave Peters, líder nebezpečne metalických hácéčkárov THROWDOWN je ozdobou parádnej singlovky „Unleash“.
„Conquer“ je, čo sa textov a v konečnom dôsledku aj hudobných aranžmánov týka, vojnový album plný temnej krásy a zdravej agresivity. Po inštrumentálnej stránke ide opäť raz o jasný dôkaz všestrannosti a talentu všetkých zúčastnených pánov muzikantov – najmä však Marca Rizza, ktorý v jednej chvíli svojou gitarou orie na krvavých thrash-deathových poliach („Doom“, „For Those About To Rot“) a o pár minút neskôr už relaxuje v takmer art rockovej atmosfére šiesteho pokračovania kompozície „Soulfly“. Viac ako pozoruhodné.
Najlepší album od SOULFLY? Určite áno, hoci vám na ňom bude chýbať mnoho z tých „starých“ SOULFLY, ktorí svoj umelecký vrchol zažili predovšetkým na doske „Prophecy“, v hitovkách typu „Moses“. V roku 2008 ide jednoducho o iné, tvrdšie a metalovejšie hudobné teleso.
Najmetalovejší = najlepší album od SOULFLY.
9,5 / 10
Max Cavalera
- spev, gitara, berimbau, sitar
Marc Rizzo
- gitara, flamenco gitara
Bobby Burns
- basgitara
Joe Nunez
- bicie, perkusie
1. Blood Fire War Hate
2. Unleash
3. Paranoia
4. Warmageddon
5. Enemy Ghost
6. Rough
7. Fall Of The Sycophants
8. Doom
9. For Those About To Rot
10. Touching The Void
11. Soulfly VI
Enslaved (2012)
Omen (2010)
Conquer (2008)
Dark Ages (2005)
Prophecy (2004)
3 (2002)
Primitive (2000)
Soulfly (1998)
Vydáno: 2008
Vydavatel: Roadrunner Records
Stopáž: 57:20
Produkce: Max Cavalera
Studio: Porch Studio, Orlando, FL
Album se mi líbí hodně...ostatně jako všecko od Soulfly. Energy!!!
Velmi přesvědčivý death metal z Litvy. Spíše střední tempo, silově zasekávané riffy a hluboko posazený vokál evokuje starou severskou školu. Občas jako by se uctívali CARCASS. Vydařená deska.
Päťskladbový návrat do najradostnejšej európskej éry: Berlínsky múr je preč, studená vojna skončila, U2 vydali „Achtung Baby“ a na velikášskej vlne optimizmu križujú svet. Dalo by sa to zniesť dlhšie – aj táto nahrávka, aj tá eufória raných deväťdesiatok.
Bruselský chrlič Déhà seká desky jak na běžícím pásu, ale dokáže být kreativní a pokaždé trochu jiný. Bohužel to šije horkou jehlou a produkce a zvuk působí často jako nedokončené demo. To je případ i téhle atmosféricky depresivní blackové jízdy.
Pokračování trendu z předchozí "Starlight And Ash"? Opět pasáže plné emotivní baladičnosti s výrazným vokálem Cammie Gilbert, ale skupina svůj doom rock překlápí i do temnějších a často drsných metalových poloh. Přitvrdilo se a rozhodně to není na škodu.
Švédsko není živo jen chrastěním. Žijí zde i rozervané duše, jenž se chtějí vyjádřit něžnějšími tóny. Třeba jako post-blackoví (i když, kolik tam toho blacku vlastně zbylo?) TOGETHER TO THE STARS. Nechme se tedy unášet na vlnách hořkosladké melancholie.
Nová éra švédskej legendy, debut u veľkých Metal Blade Records! Podaril sa na výbornú; veď si pustite napríklad hitovku Nail Bomb. WOLFBRIGADE v roku 2024 valcujú všetko, čo im stojí v ceste!
Instrumentální progrock převrácený na ruby. Parádní náladová deska plná technických fines s typickým svojským rukopisem Colina Marstona, který na posledních dvou deskách střídá basu s druhou elektrickou kytarou.