3 – 2 –1, „SUFFOCATION bez Franka už nikdy nebudú takí...“ Ale nepovedz. Frank Mullen, vskutku titan a štýlotvorca BDM vokálu im nezakázal, aby pokračovali bez neho, možno z dobrého dôvodu – skupina, ktorej cesta na zaslúženú pozíciu trvala fakt dlho, by nemala skončiť len preto, že on už čas nemá. Keby sa pobral aj Terrance, to už by bolo o inom.

Takto si treba uvedomiť, že oproti časom „Human Waste“ sú SUFFOCATION zo 4/5 iná skupina už veľa rokov a navyše, potom, ako som ich s Rickym Myersom za mikrofónom zažil naživo trikrát, bolo vcelku zrejmé, že jeho presun na plnohodnotný post frontmana je hotová vec. Nepotrebovali vokálne „eso“ z inej kapely, John Gallagher, iný zo „živých“ záskokov je pre svet proste DYING FETUS a Bill Robinson z DECREPIT BIRTH sa do ich štýlu celkom netriafal. Niekto nový, kvalitný, za mikrofónom neopozeraný. Naživo to bolo tam.

SUFFOCATION sú od nového albumu Terrance Hobbs, gitara (od roku 1990), Derek Boyer, basgitara (od roku 2004), Eric Morotti, bicie (od roku 2016), Charlie Errigo, gitara (od roku 2016) a Ricky Myers s mikrofónom (od roku 2019) a dúfam, že to takto vydrží, lebo na v poradí deviatom štúdiovom albume NYDM kultu táto zostava funguje dokonale. A to človek mal očakávania, čožeby nie. Lenže už pri sledovaní prvého klipu som mal pocit, že sa deje čosi ešte o kúsok vyššie než je štandardom na vrchole scény. „Ako je možné, že po tridsiatich piatich rokoch od svojho začiatku majú takúto formu, Hobbs musel dačo podpisovať o polnoci na krížnych cestách, keď aj vážne skvelé kapely v porovnaní s touto vzorkou majú sklon znieť občas ako len snaživí nadšenci.“ Po vypočutí celého albumu, a že som ho počul veľakrát, konštatujem, že deväť nových skladieb robí česť takému pojmu, akým SUFFOCATION sú.

Od prvej sekundy počuť, že sú to oni – znenie, postupy, slávnostne hrozivá a ponurá atmosféra, zhubnosť, a že so šťavou, kumštom a nápadmi hrajú to, čo najlepšie ide im, bodaj by nie, keď toto podanie technického brutálneho death metalu vymysleli. Stovky kapiel môžu byť nimi ovplyvnené (napr. BDM scéna v Indonézii bývala doslova ich pomníkom), je to úplne v poriadku, ale ak sa snažia byť nimi, zlomia si tým väz. Po hudobnej stránke v zásade veľká paráda, čo vokál? Ricky tam sedí úplne presne, tvárny hlboký growl s niekoľkými neľudskými exhibíciami, nič, čo by SUFFOCATION zmenilo, už vôbec nie k horšiemu, naopak, presne jeho angažovanie pomohlo tomu, aby zostali sami sebou. Ak hľadať nejaké negatívum, tak asi len to, že na hypotetický nový album DISGORGE sa asi triasť nemusíme. Ale nemusí nám ani byť celkom smutno za Frankom, pripomenie sa nám v záverečnej znovu nahranej „Ignorant Deprivation“, ktorú si pamätáme z „Breeding The Spawn“. Za mňa vydarený úvod do novej éry.