PEARL JAM - Gigaton
Jediní preživší veteráni niekdajšej Seattlovskej scény si s novým albumom dávali riadne načas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Jediní preživší veteráni niekdajšej Seattlovskej scény si s novým albumom dávali riadne načas.
Nechce sa mi veriť, že posledný riadny album experimentálnych srandistov PRIMUS vyšiel pred dlhými siedmimi rokmi. Do určitej miery je tomu na vine aj frekvencia s ktorou sa ku „Green Naugahyde“ zvyknem vrátiť...
Naposledy oslavovala doomová legenda dvadsať rokov dosť nešťastným spôsobom v podobe nepochopiteľného symfonického masakru „Evinta“ a navyše v období vyčerpaného tápania so zlomkom pôvodnej zostavy.
Vyzerá to tak, že WITHERSCAPE sa už nezaradí medzi mnohé jednorazové aktivity Dana Swanö. Progresívny death metal, teda ten, ako ho chápe predovšetkým Dan a jeho priaznivci...
O NINE INCH NAILS sme písali naposledy pre piatimi rokmi. Onedlho na to ohlásil Trent Reznor ukončenie činnosti pod touto hlavičkou. Hoci posledné pokusy „The Slip“ alebo inštrumentálne fragmenty „Ghosts I-IV“ predstavovali určité tápanie a hľadanie úniku zo zabehaných koľají a škatuliek...
Pod názvom WITHERSCAPE má premiéru ďalší z projektov Dana Swanö. Tým je v podstate povedané takmer všetko. Za zmienku však stojí, že materiál, ktorý bol pôvodne určený pre nový album jeho vkusnej art-rockovej oddychovky NIGHTINGALE...
Symfonický black metal je jeden z najvyčerpanejších a často najgýčovejších žánrov. SEAR BLISS dokazujú, že ešte stále môžu vzniknúť solídne albumy. Atmosféry, pátosu aj gýču je tu presne tak akurát.
Počúvať posledné albumy MANES už dávno nie je vzrušujúce, skôr únavné. Nové EP pokračuje v predchádzajúcej nude. Škoda.
BIG BRAVE postupujú vo svojej interpretácii post doom metalu opäť o kus ďalej. Inšpiráciu starou ženskou poéziou podávajú na gradujúcej hlukovej hradbe doplnenej o experimentálny saxofón, z ktorej čiastočne ubudla tradičnejšia perkusívna metalová zložka.
Podľa prvých ukážok to tak nevyzeralo, no celý album po prvých vypočutiach znie (v rámci možností štýlu) najpríjemnejšie od „Feel The Misery“. Rutina? Áno, ale aká!
Nenechajte sa oklamať povinnou jazdou v rámci promo kecov, žiaden najlepší album od 90s sa nekoná. Odhliadnuc od skôr zverejnených singlov ide možno až odfláknutú rutinu.
Nepadnete z toho na zadok ako v časoch „Vilosophe“ (už roky údel väčšiny niekdajšej avantgardnej scény), avšak v porovnaní s nevýraznou predošlou doskou je to o dosť lepšie. Jediná chybička krásy – spev vo vyšších polohách pripomína rapujúceho Ozzyho.
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.