Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
K PRIMORDIAL ma dostal vynikajúci koncert v Košickom Collosseu, ktorý incidoval s vydaním ich aktuálneho albumu. Kapela sa na svojej hudobnej ceste vypracovala vo veľmi osobitý zjav na čele s charizmatickým frotmanom s uhrančivým vokálnym prejavom. Do škatuľky „pagan" sa im podarilo vtlačiť osobitý rozmer tajomnej a atmosférickej hĺbky bez použitia akýchkoľvek umelých a prostriedkov mimo kovový žáner. To chce obrovskú dávku kreativity hudobnej vyspelosti a citu pre kompozíciu. „Where Greater Man Have Fallen“ mi príde do seba zahľadený a nekoncentrovaný, i keď silne atmosférický.
Pritom na novinke nie je potrebné ísť do hĺbky, aby bolo jasné že sa tu tentokrát deje niečo veľké. Problémové miesta z minulosti zmizli, kapela sa sústredila na esenciu samej seba a túto pretavila do veľmi premyslených skladieb, kde sa tento raz nenachádza nič zbytočné. Len číry extrakt PRIMORDIAL, to znamená silná a veľmi špecifická atmosféra osobitne vtkaná do každej piesne. Všade sa je pritom možné niečoho chytiť a rovnako je možné hľadať silné prúdy pod povrchom. To všetko sú znaky excelentného diela.
Výborný úvod prekvapí nabrúseným zvukom a hneď prvá skladba sa nebojí veľmi organicky pracovať aj s blackmetalovou klepačkou, gradujúc tak svoju pointu. Osobitnou kapitolou, ktorá ma chytila za srdce je „To Hell Or The Hangman“, ktorá vo mne obzvlášť zarezonovala v živom prevedení a unikátnym nosným melodickým motívom, ktorý sa určite stane koncertnou klasikou. Na druhej strane spektra je emotívna „Stolen Years“, ktorá podtrhuje maximálne pochmúrnu náladu albumu. Tá kulminuje v ťažkotonážnom závere „Last Call“, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani MY DYING BRIDE vo svojich najlepších rokoch.
Hudobný zážitok umocňuje dotiahnutá produkcia a skvelá kompozičná výstavba, ktorá znamená že každá skladba zostáva osobitým príbehom. Jedným z dominantných faktorov je výrazný Averillov spev, ktorý ma v hlase všetko a v mojom rebríčku sa mu ťažko nejaký vokalista vyrovná. Že to naživo dokázal dať úplne rovnako presvedčivo, len dokazuje jeho veľkosť v tomto smere. Výrazná, no neprehnaná expresívnosť, zúfalstvo a sila, to všetko tam je v širokom spektre tónového rozsahu s osobitou dávkou charizmy. Hudobne však zvyšok albumu v žiadnom prípade nezaostáva, ale tvorí silne previazaný, synergický hudobný celok s rovnakými atribútmi. Energické riffy striedajú uvoľnené atmosférické melódie a tomu sekunduje dobre namiešaná rytmika, ktorá skvele spolupracuje s náladami a motívmi.
PRIMORDIAL vedia presne kedy pritlačiť na pílu a kedy nechať vyznieť inštrumentálny motív, aby sa to do vás vpálilo s čo najväčšou intenzitou. Vo výsledku tak máme hudobné dielo, ktoré osobne staviam najvyššie v diskografii kapely, nakoľko ma s ňou nespája žiadna nostalgia. Okrem toho som si istý, že si „Exile Among The Ruins" nájde miesto aj v tohtoročnom TOP. A to veru pekne vysoko.
PRIMORDIAL prichádzajú s extrémne silným extraktom ponurnej atmosféry a energickej obrazotvornej hudby. "Exile Among The Ruins" je albumom, ktorý radím na vrchol ich diskografie a to znamená najvyššiu kvalitu po všetkých stránkach.
1. Nail Their Tongues
2. To Hell or the Hangman
3. Where Lie the Gods
4. Exile Amongst the Ruins
5. Upon Our Spiritual Deathbed
6. Stolen Years
7. Sunken Lungs
8. Last Call
Poněkud čistší produkce než dříve. Ale to kouzlo Nemtheangova dřevnatého podmanivého projevu tlačeného lesnickým traktorem "LKT 81 turbo" pořád funguje, ale jen ze začátku. S postupujícím časem (už od 4. -5 skladby) Irové působí unaveně a patrně se projevil vzpomínaný fakt, že šli do studia nepřipraveni (pokud si to tedy Rudi nevymyslel, jak se mu to občas uděje). A to se nesmí stát ani metalistům! K vrcholu jejich diskografie se nepřiblížili.
11. května 2018
Rudi
9 / 10
PRIMORDIAL ma takto bavili naposledy... božemôj, veď to je už viac než dekáda!
Úžasný album, pričom za zmienku stojí fakt, že do štúdia išli nepripravení a v mnohom improvizovali a dorábali veci na mieste. Silná kapela, mohutné nápady, nehorázna atmosféra a všetok smútok sveta v hlase speváka. Top nahrávka.
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.