Pozrime sa, druhý album massachussettských ABNORMALITY vydávajú giganti z Metal Blade Records. Dobrá voľba, tento spolok na to má, len dúfam, že vydavateľ už v roku 2016 nemá veľké hladné oči, milióny mu nezarobí, je príliš špeciálny na to, aby ho začali milovať široké metalové masy. Frontwoman Mallika má faktor „xežrání“ 10/10, zvlášť to vynikne na koncertoch, keďže na fotkách treba kadejako poloofučane pózovať, ale to z v podstate brutálneho death metalu komerčný trhák neurobí.

„Mechanisms Of Omniscience“ z konca apríla má necelých štyridsať minút a desať skladieb vrátane trochu „wormedovskej“ inštrumentálky „Assimilation“. Španielov tu nespomínam náhodou, nie že by k nim ABNORMALITY mali po hudobnej stránke extra blízko, textová stránka však dosť pracuje so sci-fi motívmi, miestami konšpiračne zafarbenými podobne ako u PATHOLOGY, ale celkovo asi bol skôr dobrý nápad, že sa tu spisby chytila ženská ruka. (Mallika, onehdy tiež v PARASITIC EXTIRPATION, sa aktuálne venuje aj medzinárodnej dámskej deathmetalovej rúbačke CASTRATOR, ktorá je textovo ženskou odpoveďou na mužské BDM zrnká múdrosti typu „porubal som tote kurvi na falatki“.)

Hudobne sa ABNORMALITY pohybujú kdesi v priesečníku klasického, brutálneho a technického death metalu. Hrajú veľmi energicky a agresívne, prevažne vo veľmi svižných a náklepových tempách, takisto to vedia hrnúť v dôrazných stredných rýchlostiach, a nezriedka z pekelných palieb s rinčiacimi činelmi a gitarami, niekedy vyjúcimi ako sirény, náhle prejdú do ponurých pomalých úsekov. Na to, aby mohli byť označená za vyslovene technickú bandu, hrajú príliš priamočiaro a aj gitary napriek celkovo bohatým riffovým štruktúram hrajú skôr masívne, žiadne exhibície v štýle SPAWN OF POSSESSION alebo BEYOND CREATION sa nekonajú.

Možno skôr povedať, že u nich dosť rezonujú 90. roky, ozveny CANNIBAL CORPSE, SUFFOCATION, a veľa pasáží znie ako floridskí klasici BRUTALITY či RESURRECTION poriadne priloživší pod kotol brutality. Tomuto dojmu do kariet hrajú aj pomerne výrazné, s atmosférou pracujúce momenty, divoké sóla a dramatické harmónie. Na viacerých miestach sa do toho americkú kvinteto oprie až tak, že si možno spomenúť na CRYPTOPSY z 2. polovice 90. rokov. Hutné gitary a výrazne rinčiacu basu občas znepokojivo spestria rôzne zlovestné pazvuky a podmazy, zvýrazňujúce zlovestné vízie v textoch. Tie prednáša veľmi presvedčivý deathmetalový vokál, s akým by na pódium mohol vyliezť aj hociktorý chlap, a Mallika často šliape na päty aj takej legende, akou je George „Corpsegrinder“ Fisher. Veľmi dobrý album, hudobne vychádza z toho najlepšieho od tvorcov žánru, pritom žiadne retro, poctivý americký (brutal) death metal.