Možno u nás nikdy nevznikne metalová kapela, ktorá bude na celosvetových turné vypredávať štadióny, v malých krajinách sa takéto veci skôr nestávajú, ale kvôli tomu netreba zadumane hľadieť na silnú vetvu duba v zámockom parku. Sú iné veci, v ktorých sa nám darí celkom potešiteľne, a jednou z nich je to, že aj tu sme sa už počas 90. rokov naučili, ako death metal hrať tak, aby znel dobre, a bez ohľadu na to, že vrchol popularity má žáner dávno za sebou a je pevne usadený v podzemí, stále vznikajú spolky, ktoré majú vo veci poriadne jasno.

Temne žiarivým príkladom nech sú pražskí HEAVING EARTH, založení pred siedmimi rokmi ľuďmi dostatočne prebádavšími svetové deathmetalové dianie aktívne i pasívne, teda nezačínajúcimi takrečeno „na zelenej tráve“. Potenciál dostatočne naznačili dve demá a debutový album „Diabolic Prophecies“ z roku 2010 predstavil vyspelú, hotovú kapelu, ktorá sa odvážne prihlásila o kus toho miesta na scéne, na ktorom vládli v prvom rade MORBID ANGEL a IMMOLATION. Tieto vzory z tvorby HE trčali bez nejakého väčšieho maskovania, ale pri viac-menej dokonale uchopenej inšpirácii a zvládnutí štýlu po všetkých stránkach sa aj odnechcelo volať po nejakej treskúcej originalite.

Po EP a splitku sa po piatich rokoch s druhým dlhohrajúcim albumom vracia deathmetalová záležitosť, dúfam že už unikajúca chápadlám nespravodlivého osudu výbornej a celosvetovo prinajmenšom rešpektovanej skupiny, ktorá sa na turné po Európe dostane jedine v prípade, že si zaplatí hranie s nejakými „veličinami“. Tým totiž v súčasnej forme môže celkom smelo hádzať rukavicu, pretože ich štýl zvláda na rovnakej úrovni.

Dvanásť skladieb na veľkorysej, takmer 50-minútovej ploche je vcelku porcia, zvlášť ak sú štyri z nich kratšie, ale skvelé temné inštrumentálne atmosféry a „regulárne“ kusy majú od 4:38 po 7:31. V kontexte toho, že som počul pár „nových domácich deathmetalových nádejí“, ktoré majú v päťminútovej kompozícii materiálu tak na 2:20 skladbu, by niekto mohol čakať aj plytvanie časom a varenie z vody, tu však ide o to, že kvalitný a súdny deathmetalový hudobník a skladateľ si vyše sedemminútovú (na debute aj skoro deväťminútovú) vec dovoliť môže.

Kompozičná rozviatosť v tomto prípade umožňuje vychutnať si výborné vygradovanie skladieb i striedanie majestátnych a divokých pekelne uháňajúcich riffov a ponorov do pomaly klokotajúcich a duniacich hlbín. A takisto poskytuje priestor pre množstvo temnotu hrozivo ožarujúcich harmónií i občas priam zlobne éterických melodických vyhrávok. Gitarové vrstvy, budované na klasických 90-kových postupoch, tu stoja za rozpletanie a zároveň z hudby HEAVING EARTH nerobia predvádzačku technickej ekvilibristiky, v ktorej by sa mohla stratiť skladba, tvrdosť i celková podstata death metalu temného, rúhačského typu, ktorý je pre Pražanov charakteristický.

Napriek tomu je v tomto v podstate klasickom, hutnom a nadupanom kove smrti aj veľa chuťoviek pre milovníkov trilkov, vkusných gitarových ozdôb a bohatých sól, ktoré okrem iného prispievajú k tvorbe majestátnej, v ponurosti žiariacej atmosféry. Plný, hutný zvuk nahrávky je totiž v zásade čistý, čím sa HE trochu vzďaľujú od „súčasnej pekelnej školy“, reprezentovanej napríklad veľmi zdatnými satanášmi DEAD CONGREGATION a ich kolegami. Oproti debutovému albumu, ktorý rozhodne netrpel nedostatkom pravej surovosti, sa dá povedať tiež to, že na novinke HEAVING EARTH s rýchlymi pasážami kopú do vrtule ešte o niečo viac, vykročili teda aj do teritória ovládaného HATE ETERNAL, len v trochu „výpravnejšej“, kompozične „orchestrálnejšej“ forme. (Ku klasickým konštrukciám HATE ETERNAL a obzvlášť NILE majú blízko napríklad aj CONTEMPT, kladúci väčší dôraz na rýchlosť, intenzitu a ničivé vyznenie, „orchestrálnosť“ dávkujú striedmejšie.)

Hudobnú stránku korunuje výborný Žlababov vokál, prevažne hlboký, dôrazný growl, ktorý tu sedí dokonale. Vokalista si zaslúži uznanie aj za to, že v každej z troch deathmetalových bánd, v ktorých pôsobí, svoje hrdlo prispôsobuje štýlu a myšlienke toho - ktorého zoskupenia, takže pocit „škoda, že v troch veciach reve ten istý typ“ sa tu nedostavuje. Nie nepodstatnými doplnkami sú tu samozrejme veľmi dobre napísané texty a grafické spracovanie, myslím si teda, že vo vyhodnotení roku 2015 bude „Denouncing The Holy Throne“ bodovať vysoko.