INSECT ARK - Raw Blood Singing
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Začnem nestarnúcim evergreenom viažucim sa ku klubu Collosseum, ktorého sa aj napriek miernym pokrokom táto ustanovizeň nedokáže striasť. Akustika priestoru je taká, aká je a navariť v ňom dobrý zvuk je niekedy doslova nemožné. Aj tentoraz zo značnej časti trpela akcia na spomínaný nedostatok. Najmenej markantný bol počas setu headlinerov ORIGIN, no ani v ich prípade nebol zvuk ideálny a v niektorých momentoch sa dala hudobná produkcia idúca z pódia skôr pozorovať ako počuť.
Ako prvá sa predviedla domáca deathmetalová skvadrona CONTEMPT. Ich účasť na koncerte bola dobre utajená, pretože na plagátoch a okrem oficiálneho webu agentúry EPL ani inde o nich nebola ani zmienka. Táto skutočnosť je dosť zarážajúca, hlavne ak sa Košičania rozhodli na domácej pôde pokrstiť svoj nový album „Blasphemy“. Snáď aj kvôli tomu, že na poslednú chvíľu pribudli CONTEMPT a akcie v Collosseu musia končiť odbitím „policajnej hodinky“, sa začalo neobvykle načas. Podľa všetkého bol tento koncert prvou výnimkou z pravidla omeškaných začiatkov a mne neostáva nič iné, ako dúfať, že nebude aj poslednou. Čo ale povedať k samotnej show v podaní CONTEMPT? Žiaľ, nemôžem sa vyjadriť, už druhýkrát sa mi ich podarilo minúť, naposledy keď hrali na tom istom mieste spolu s BENEDICTION.
Po menšej prestavbe pódia a poriadne dlhom ozvučovaní sa na pódiu ocitli Bratislavčania MORTALLY INFECTED. Myslím si, že patrím k ľudom, ktorí sú dostatočne tolerantní a aj napriek tomu, že jednoduchší a brutálnejší death metal počúvam len málo, dokážem oceniť aj takto zamerané spolky. Hlavne ak sa aspoň snažia dať svojej hudbe vlastnú tvár. MORTALLY INFECTED sa ale o niečo také nesnažia ani len náhodou. Ich hudba sa jednoducho dá popísať ako miliónta kópia tých známejších spolkov z tohto rangu, ktoré boli na vrchole naposledy tak pred desaťročím a viac. Možno sa len mýlim a ich hudbe vôbec nerozumiem, no nechápem, ako niekoho môže baviť počúvať, nieto ešte hrať, tú istú produkciu, akú je možné počuť pomaly v každej tretej obci našej vlasti a radšej ani nebudem myslieť na zahraničie. Z vystúpenia tejto kapely som si odniesol nevýslovný pocit nudy a znechutenia, ktorý korunoval spevák svojím jednotvárnym hukotom. Miestami som dokonca mal pocit, že aj zapnutý vysávač na pódiu by ma bavil omnoho viac.
Značná zmena nastala po tom ako pódium zaplnili Pražáci HEAVING EARTH. Síce nehrali niečo omnoho odlišné alebo dokonca originálne, no aspoň sa o niečo takéto pokúšali. V tomto smere si pomáhali hlavne rôznymi zmenami a vsuvkami, ktoré ich hudbu ozvláštňovali a práve preto v konečnom dôsledku nepôsobili nudne. Aj čo sa týka muzikantských výkonov, bolo badať riadnu zmenu oproti predchádzajúcej kapele. Slabším ohnivkom v reťazi tejto bandy je podľa môjho názoru spevák Střap, ktorý celkom pozitívny dojem mierne ubíjal svojim jednotvárnym vokálom. V tom prípade ale pripúšťam, že ide skôr o problém môjho vkusu ako kapely samotnej. Slušné vystúpenie, ktoré ma síce nenadchlo, ale aspoň napravilo môj viac-menej negatívny pocit z dovtedajšieho priebehu koncertu. HEAVING EARTH úspešne u fanúšikov vydláždili cestu hlavnej hviezde večera - Američanom ORIGIN.
Ak by som mal jednou jednoduchou vetou zhrnúť vystúpenie ORIGIN, povedal by som len „radosť pozerať“. Technické schopnosti členov tohto zoskupenia sú všeobecne známe a myslím, že rozprávanie o nich je nosením dreva do lesa. Ale prečo by som ho trochu neponosil, no nie? Ako som už v úvode spomenul, počas setu ORIGIN sa zlepšil zvuk a hoci ani tak nebol ideálny, jeho nedostatky som si kompenzoval podrobnejším sledovaním hry jednotlivých muzikantov. Najhorší výhľad som mal na bubeníka schovaného za jeho batériou a bedňami, ktorý spolu s basákom tvoria neutíchajúci a atómovo presný motor skupiny. A práve basgitaristu som si aj vizuálne vychutnal asi najviac. Budem sa už asi opakovať, no musím znova povedať: „radosť pozerať“ - samozrejme, že toto konštatovanie platí na celú skupinu, vrátane speváka Jamesa Leeho, ktorý dokáže aj značne okyptený (výrazovo) deathmetalový vokál používať nadmieru zaujímavo. Už vyššie som sa vyjadril, že nepatrím medzi skalných fanúšikov brutálnejšieho death metalu a doma si niečo takéto pustím len výnimočne, no koncert ORIGIN považujem výborný zážitok. Som rád, že som mal možnosť vidieť túto skupinu hrať a robiť radosť fanúšikom pod pódiom. Radosť bola obojstranná a koniec koncertu by s určitosťou nenastal tak skoro, nebyť príchodu dvadsiatejdruhej hodiny, ktorá je nemilosrdným katom každého koncertu v Collosseu.
Fotografie: Ivin
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.
Odporně chutná lahůdka ukuchtěná z nekompromisně kvalitních surovin. Je to "jen" svérázný old school death metal anebo moderní verze extrémních forem metalové muziky? Možná oboje,ale rozhodně unikátní záležitost pro hledače v okrajových hudebních sférách.
Velkolepé, mnohovrstevnaté a produkčně velkorysé dílo. Jiné ani po minulém albu být nemohlo. Pro někoho možná i trochu za hranou kýče, ale když Jón Aldará se velmi dobře poslouchá, ať působí kde chce. Není to na první poslech, ale i po něm už spokojenost.
Deska, která po skvělém singlu ("Break My Lying Tongue") nakonec nedokázala tuto laťku udržet po celou hrací dobu. Silnější skladby se míchají s těmi "vatoidními" a jako celek nahrávka uplyne a příliš emocí nevzbudí. Model VOLA se asi opravdu vyčerpává.
Zásadní kapela mého dospívání a také kapela, kterou jsem 20 let ignoroval přišla s deskou odkazující k tomu nejlepšímu z její historie. Zároveň ovšem ani neevokuje pocit opakování se. "Disintegration" je jen jeden, ale tohle rozjímání mě prostě baví.
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.