K Nemcom THULCANDRA som sa dostal v podstate hrou náhod, za normálnych okolností by som ich asi minul bez povšimnutia. V prvom rade nemám extra veľkú dôveru v tvorivý potenciál kapiel, ktoré si už za názov zvolia meno nejakej nahrávky alebo skladby – v tomto prípade demo DARKTHRONE z roku 1989. Že je to dosť predsudok, potvrdzujú napríklad aj DESTROYING DIVINITY alebo HEAVING EARTH, ale tých poznám roky a tak či onak, mozgu nerozkážem.

Aj produkciu Napalm Records som mapoval naposledy v časoch, kedy vydávali rôzny zaujímavý a autentický black metal – zlaté 90-kové časy, kedy rakúska scéna kvitla a popri tom sa zviezlo aj veľa kvalitných škandinávskych zoskupení -, ale odvtedy, čo sa dali aj na hevíky a hlavne kadejaké folk-alko-metal zábavovky, to tam tak akosi prestalo byť pre mňa.

Paradoxne mi tento názov oprášila až akási stránka, na ktorej bola reč o najlepších „tribute spolkoch“, uctievajúcich hudbou temný švédsky drahokam DISSECTION. A tribute bandy sú záludná vec, niektoré proste zavrhnete za otročinu, iné sú fajn – aby som nechodil ďaleko, takí Američania WAR MASTER, ktorí už možno pochovali nádej, že BOLT THROWER ešte niekedy vydajú niečo nové. A srbskí BANE sa s inšpiráciou od Jona Nödtveidta popasovali tiež dosť pôsobivo, prečo teda neskúsiť aj nemeckú odpoveď na uctievanú klasiku.

Že to môže byť zaujímavé naznačovalo už meno zakladateľa, gitaristu a speváka Steffena Kummerera, ktorý je aj hlavnou postavou technických deathmetalových progresivistov OBSCURA, naživo si zahral s DEATH D.T.A. (kočovná pocta Chuckovi Schuldinerovi, ak náhodou nie ste v obraze). To už začnete byť zvedaví, ako to v Mníchove upiekli.

Nuž, „Ascension Lost“ je v poradí tretím albumom a aj keď som veci predtým nepočul, na tejto je rozhodne všetko dotiahnuté do dokonalosti, hudobnícke výkony, skladateľský kumšt, technika i zvuk v podstate bez pripomienok. Hudobne melodický black/death metal s chladnou atmosférou zamrznutej ponurej krajiny bezútešných vidín, ožiarenej zubatým zimným slnkom i bledým mesiacom nad pláňami beznádeje. O tom, že THULCANDRA hudobne vzývajú jednu konkrétnu žánrovú epochu, hovorí aj obal albumu (a tie predtým tiež) – Digital Lymbs sú tu odkazom na Necrolordove obrázky.

DISSECTION už nevydajú nikdy nič, ale THULCANDRA ako náplasť na túto ranu fungujú veľmi dobre. V desiatich skladbách (a štyroch bonusových, vlastne je to celé, predtým nevydané jediné demo kapely „Perishness Around Us“ z roku 2005) oživili ducha DISSECTION z čias „Storm Of The Light’s Bane“ so všetkým, čo k tomu patrí – gitarové harmónie, bičujúce tempá severáka, divokosť, vášeň, typická melodika i vokálne podanie, takisto mnoho akustických vyhrávok a tri inštrumentálky, ktoré ale na celkovom divokom, energickom vyznení uberajú menej než u „veľkých učiteľov“. 

Vlastne by sa dalo povedať, že z 90 % tu máme DISSECTION s klasickým zvukom, urobeným ale o skoro dve dekády neskôr, ten zvyšok je pocta švédskemu melodickému black/death metalu ako takému. Možno by sa dalo hromžiť na plagiát. A možno je lepšie povedať si, že po rokoch, kedy sa zdalo, že tento žáner má to najlepšie aspoň desať rokov za sebou, je tu nahrávka, ktorá jeho hviezdne časy pripomenie v plnej sile.