Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Sanfranciský kabinet hrôz maká po reunione vražedným tempom, siedmy dlhohrajúci album vyvrhol desať mesiacov po predošlom, keďže „The Headless Ritual“ šiel do sveta v júni minulého roku. Dnes to teda veľké okecávanie nebude, pretože všetko zásadné na adresu AUTOPSY je v tej minulej recenzii, zostava sa nezmenila a na férovku treba uznať, že kapele stále ide karta.
Možno dokonca hovoriť o slušnom tvorivom pretlaku, veď „Tourniquets, Hacksaws And Graves“ má skoro 50 minút, čo je na takýto staroškolský death metal dosť odvážny rozsah (Vyše hodinový „Macabre Eternal“ z tohto pohľadu popri silnej náplni do vysokých hodnotení ťahalo aj príjemné prekvapenie z faktu, že návrat klasikov a pionierov bol totálne presvedčivý.)
Tak či onak môžem povedať, že novinka ma baví o niečo viac než predošlý, solídne vydarený kus, ktorý ale bol prostý oného príslovečného momentu prekvapenia. Tu pár príjemných ozvláštnení je. V prvom rade AUTOPSY trochu stlmili svoju vášeň pre choré bahenné spomalenia. Sú aj na novinke, samozrejme, bez nich by to bola iná skupina, ale celkovo na „Tourniquets...“ vynikajú hlavne veľmi svižné, útočné a energické jazdy, vyzdobené skvele ponurými harmóniami a divokými sólami.
Páči sa mi aj atmosféra, v ktorej sa zlievajú výbuchy pekelného besnenia a mrazivé, zlovestné nálady klasických talianskych hororových krvákov, v tomto sú starešinovia zo San Francisca neprekonateľní. A vítam tiež isté rozšírenie vokálnych registrov, trademarkový maniakálny rev a ryk sa na nejednom mieste ponára do bublavých hĺbok. Celkovo tento hororom nasiaknutý divoký „starý“ death metal so svojsky punkovým prístupom stále baví a ja som už len zvedavý, či ďalší album AUTOPSY stihnú ešte do konca tohto roku.
1. Savagery
2. King Of Flesh Ripped
3. Tourniquets, Hacksaws And Graves
4. The Howling Dead
5. After The Cutting
6. Forever Hungry
7. Teeth Of The Shadow Horde
8. All Shall Bleed
9. Deep Crimson Dreaming
10. Parasitic Eye
11. Burial
12. Autopsy
Diskografie
Tourniquets, Hacksaws And Graves (2014) The Headless Ritual (2013) Macabre Eternal (2011) The Tomb Within (EP) (2010) Shitfun (1995) Acts Of The Unspeakable (1992) Mental Funeral (1991) Fiend For Blood (EP) (1991) Retribution For The Dead (EP) (1990) Severed Survival (1989) Critical Madness (demo) (1988) 1987 (demo) (1987)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2014 Vydavatel: Peaceville Records Stopáž: 49:01
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.