Jedným z najnovších deathmetalových úlovkov Relapse Records je štvorica z newyorského Brookolynu. PYRRHON existujú od roku 2008, v diskografii majú dve demá (2009, 2012), EP „Fever Kingdoms“ (2010) a dva albumy. Debut „An Excellent Servant But A Terrible Master“ je z roku 2012, jeho nasledovník vyšiel 1. apríla tohto roku.

Vieme už, že PYRRHON hrajú death metal. Teraz si ešte priblížime, čo je ten ich kov smrti zač, keďže po vyše štvrťstoročí existencie žánru ide o dosť široký pojem. Predošlý album vyšiel u Selfmadegod Records, čo zasvätenejším ozrejmí mnohé. Poľské vydavateľstvo sa orientuje na technické, progresívne, pokrútené a „not that listener friendly“ podoby extrémnych žánrov, takže PYRRHON do jeho portfólia zapadli dokonale.

Rovnako pochopiteľne po nich drapli Relapse Records, ktorí sa o takéto záležitosti začali zaujímať najneskôr v čase HUMAN REMAINS, čiže dosť dávno. „The Mother Of Virtues“ má pomerne opulentných skoro 55 minút, čo pri technických žánroch občas neprekvapí. Tu však ide o hudbu, v porovnaní s ktorou nedávny, skoro rovnako dlhý debut ambiciózneho tech-death projektu OBLIVION vyznieva ako rezká melodická kratochvíľa. (Alebo ako nekonfliktná, do sterility vyprodukovaná „zdvorilá nuda“ s pocitom, že „metal je predsa moderná vážna hudba“, to už ako kto chce.)

PYRRHON, ktorí nemajú problém vyseknúť repertoár, v ktorom jedna skladba má 1:26, iná 9:46, končí sa takmer jedenásťminútovou kompozíciou a medzitým sa nejde pod 4:05, sú technickým a disharmonickým buldozérom do mozgových závitov. Traja technicky nadaní hráči plus vokalista tu robia hudbu v duchu „v prvom rade sa to musí páčiť nám, ak to vezmú poslucháči, bude to fajn bonus, ale zas také podstatné to nie je“.

Technický death metal v podaní PYRRHON je agresívne harmóniu przniace psycho s nervnou, zľahka apokalypsu veštiacou atmosférou, ktorá vanie aj zo zaujímavých textov, akoby odrážajúcich pocity človeka prežívajúceho v spoločnosti na prahu kolapsu. V rýchlych pasážach – hoci o nejakých vyslovene klasických tempách tu reč ani veľmi nemôže byť – je to podobná trilkujúca technická vyšinutosť ako GIGAN. Inak tu veľa pasáží pripomína čosi ako snahu PSYCHOFAGIST hrať death metal a album by mohol osloviť aj milovníkov GORGUTS.

Pokiaľ si pod technickým death metalom predstavujete skupiny ako OBSCURA, NECROPHAGIST alebo THE FACELESS, a tam niekde je aj váš strop, kedy vás ešte baví rozpletať všemožné vrstvy a „predvádzačky“, na toto už musíte mať náladu, čas a aj odvahu. PYRRHON sú na tomto albume disharmonické zverstvo s prevažujúcim zlobným, škriekavým vokálom. Určite je to hudobnícka univerzita, aj to iste takto chceli, ale v cieľovej skupine nie som.