Táto trojica z newyorského Long Islandu u nás zatiaľ veľmi známa nie je, hoci aktuálna novinka z brán pekelných je ich už tretím dlhohrajúcim albumom. Začínali ako inštrumentálne deathmetalové teleso so silným sklonom k experimentovaniu – demo „Day Of Doom“ obsahovalo jednu šesťdesiatminútovú skladbu, zatiaľ som sa ani neodvážil toto monštrum metalového extrému niekde vyhľadať.

Za zmienku stojí, že v radoch DAY OF DOOM kedysi pôsobil aj Doug Cerrito (ex-SUFFOCATION, ex-HATE ETERNAL atď.), takže toto by istým indikátorom zaujímavosti byť mohlo rovnako ako fakt, že prinajmenšom na albumoch sa už u DOD „spieva“, samozrejme ide o death metal, preto radšej úvodzovky, kadejaký „hudobný aristokrat“ by tu mohol začať smiešne prskať a koho toto má furt zaujímať.

„The Gates Of Hell“ sú jednoznačne výdatnou porciou toho death metalu, ktorý sa k vám nedostáva každý deň. Na jednej strane je to čo do atmosféry výrazne ponuré dielo, tak kvôli textovej tematike, nasiaknutej peklom a smrťou, ako aj zásluhou skutočne staroškolského deathmetalového zvuku ako z raných 90. rokov. Tento zámer asi strávi len máloktorý fanúšik modernej, síce mohutnej a čistej, ale do sterility vypulírovanej modernej produkcie. Jeho škoda, príde o veľa, na druhej strane, možno by túto hudbu nepochopil.

DAY OF DOOM hrajú technicky prešpekulovaný, harmonicky zvrátený a značne psycho death metal, plný rôznych až „nie z tohto sveta“ partov a vyhrávok, komplikovane prechádzajúci z náklepov do ťažkých, nervných drviacich, na nervy útočiacich partov s občasnými až ambientno-industriálnymi vsuvkami. Ide o veľmi útočnú, cez mozgové závity násilne sa prebíjajúcu hudbu. Doug Randazzo (gitary, vokály), Rich Hervey (bicie) a Sam Lara (basgitara, vokály) poslucháča nijako nešetria a svoje disonantne komplikované nálady vrstvia do stiesňujúco a divoko pôsobiacich atmosfér nejakého zlého vesmíru.

V jedenástich skladbách nájdete väzby na súčasné technické beštiálnosti typu GIGAN alebo PYRRHON i na nezemskú zlobu PORTAL a ULCERATE, a zároveň si spomeniete na aspoň dve dekády odpočívajúce posolstvá technického death metalu pre „hľadačov niečoho mimo bežných dimenzií“, aké sa zachovali na albumoch „Hallucinations“ od ATROCITY a „Nespithe“ od DEMILICH. A aj kvôli tomu má zvuk tohto pokrúteného deathmetalového zla svoju logiku.