Kto by nemal rád zmysluplné návraty svojich dávnych lások? THE CROWN nám zamávali na rozlúčku pred šiestimi rokmi. Rozbití a zničení zo stratových koncertných šnúr potrebovali prestávku na usporiadanie svojho súkromnia a nájdenie životnej rovnováhy. Podarilo sa. S rodinami, regulérnymi zamestnaniami a so stále horiacou vášňou pre extrémnu muziku v srdci prichádzajú v roku 2010 s comebackovým štúdiovým počinom „Doomsday King“.

Hrali a skúšali prakticky neustále, aj po nešťastnom rozpade. Je dobre, že napokon neprišlo k oficiálnej realizácii nezmyselných bočných projektov – sledovať v podstate celú kapelu pod hlavičkou DOBERMANN či dokonca DEATHEXPLOSION by bolo vskutku čudné. Keďže sa však spevák Johan Lindstrand až príliš zahryzol do kariéry v úspešnej formácii ONE MAN ARMY AND THE UNDEAD QUARTET, jedna dôležitá zmena napokon musela nastať.

Sympatický okuliarnik Jonas Stålhammar je takou dokonalou náhradou svojho výnimočného predchodcu, že to miestami až vyráža dych. Je neuveriteľné, že THE CROWN našli za svoj mikrofón niekoho, kto dokáže takýmto spôsobom pľuť jed, sipieť nenávistné anti-náboženské texty, vzývať z hĺbky bránice všetky sily pekelné. Úžasné. Zvyšok je tradičná spanilá jazda fantasticky zohratých deathmetalových bohatierov. Úsmev na tvári, slastne zavreté oči a radostné počúvanie skvelej muziky – presne to vás čaká, ak vás táto diabolská kapela už niekedy v minulosti oslovila.

SLAYER ako základné východisko pre gitarové riffy, STRAPPING YOUNG LAD ako hlavná inšpirácia pre zvuk gitár, THE CROWN ako záruka originálneho, chytľavého poňatia extrémnej metalovej muziky. Zbesilo rýchle ataky striedajú ťažké stredné tempá (úžasná lámačka kostí „The Tempter And The Bible Black“), kapela valcuje poslucháča v priebehu celého albumu ozrutnými dávkami energie. Dlhoročným počúvaním vybrúsené ucho skúseného fanúšika THE CROWN zachytí najčastejšie použité zvukové a aranžérske ponášky na albumy „Deathrace King“ a „Crowned In Terror“. Snaha o silné skladby, zvrátené deathmetalové hity a zároveň o moderný, hutný metalový zvuk prináša v prípade „Doomsday King“ očakávaný úspech.

Ak niečím THE CROWN prekvapili svojich fanúšikov pri tomto veľkolepom návrate, tak je to snáď iba obrovské nadšenie a entuziazmus, ktoré z nich striekajú na všetky strany. Oddýchnutá kapela, ktorá si užíva svoju hudbu ako tú najpríjemnejšiu záľubu – čo viac si môžete priať? Nech im to dlho vydrží! Zostáva dúfať, že pri svojom striedmom a zodpovednom výbere koncertných aktivít nezabudnú na budúcoročný Brutal Assault, a že tie nové skladby, ktorých už vraj majú zložených a naskúšaných aj na polovicu ďalšieho albumu, veľmi skoro doplnia a vydajú nasledovníka tohtoročnej parádnej štúdiovky „Doomsday King“. Takejto hudby sa človek nikdy nepreje.