Hlboko do oceánu zvukov, ruchov a melódií sa pri hľadaní svetla ponorili Daniel O’Sullivan (GUAPO), Vincent De Roguin (SHORA) a Stephen O’Malley (o.i. SUNN O))), KHANATE). Poradie, v ktorom hudobníkov uvádzam, nie je náhodné; ÆTHENOR je predovšetkým projektom prvých dvoch menovaných – O’Malley nepriniesol grafický koncept ani obligátnu dávku temnoty, stará sa len o ťažko rozoznateľné gitarové zvuky a ruchy, ktoré tvoria pozadie Iliadou voľne inšpirovaného dielka.

Tridsaťtri minút rozdelených na štyri bezmenné skladby uplynie ako ona voda; desať minút úvodnej kompozície začína tichom a zopár glitchami, pozvoľna podfarbenými jemnými klávesovými zvukmi, ktoré časom prevezmú velenie. Druhá stopa je najdlhšou a najsilnejšou na albume. Pôsobí ako nahrávka z jaskyne, tichý úvod, ozveny a náznaky vzdialeného plaču sú sprevádzané praskotom a kovovými zvukmi, nasledovanými psychedelickou gitarou. „Deep In Ocean Sunk The Lamp Of Light“ dokáže byť príjemne ľahkým posluchom, mäkký O'Sullivanov Fender Rhodes a organ, obsluhovaný De Rogiunom odkazujú skôr k sedemdesiatym rokom, než k doom metalu. Závečné dva (stopážou kratšie) tracky sú vystavané okolo jedného nosného motívu, ktorý sa našťastie nesnažia vyžmýkať do poslednej kvapky. Autorom sa takisto podarilo vyhnúť preimprovizovaným pasážam – neveľká, ale o to príjemnejšia dĺžka albumu je dôsledkom snahy o koncentráciu nápadov.

Úsporná (a netradične znejúca) inštrumentácia, zvukový perfekcionizmus, decentné a účelné využitie elektroniky a samplov a fakt, že ide o kolaboráciu troch osôb, prispeli k tomu, že ÆTHENOR nepôsobí „egocentricky“, ako projekcia predstáv jedného človeka. Naopak, individuálne príspevky celej trojice sú zrejmé, čitateľné a do celku splývajú vo vzájomnom a vyváženom dialógu. „Deep In Ocean Sunk The Lamp Of Light“ pripomenie KTL, „divadelný“ projekt Petra Rehberga a Stephena O’Malleyho, ktorý podobne ako ÆTHENOR nestrháva pozornosť na jednotlivých hudobníkov, ale za cieľ má navodenie atmosféry a nálady (v prípade rovnako vydarených dvoch dielov KTL ide o hudbu k predstaveniu „Kindertotenlieder“ od Gisèle Vienne, alebo ním inšpirovanú). Toto CD dokáže fungovať viacero spôsobmi: ako príjemná ambientná kulisa, ktorá však v ďalšom pláne poskytuje dostatok štúdijného materiálu na postupné objavovanie a opakované posluchy.

ÆTHENOR má ambície fungovať ako regulárna skupina. Na debute k tomu spravil prvý pevný krok – dokázal vyvolať očakávania a zároveň nastavil latku do solídnej výšky.