Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Poznáte to, keď ste kedysi mali obľúbenú kapelu, ale takú, že by ste si za ňu dali ruku odťať. A tá by potom po rokoch vydávala album každé hádam dva roky, vy by ste si tie novinky zo dva razy a hlavne zo slušnosti vypočuli a hlodal by vo vás pocit, že kvôli somarine teraz vyzeráte prinajmenšom asymetricky. A preto sa na tomto mieste z Kanady presunieme do Kolumbie. Lebo keď sa dozviete, že konečne po siedmich rokoch vydávajú nový album INTERNAL SUFFERING, proste sa tešíte, hádam aj z toho, že ešte stále pre vás metal predsa len niečo znamená.
Prvá zverejnená skladba zľahka prekvapila. Na pomery tohto technického brutálneho deathmetalového maelströmu mi prišla tak trochu „umiernená“, voľnejšia a zvuk bol akýsi „prítulný“. Dosť zvláštne na spolok, ktorý album vydáva u New Standard Elite, kde si mimoriadne potrpia na maximálny stupeň neľudskosti, niektoré ich kapely sú až absurdne/roztomilo vyhrotené, prepálené, čokoľvek, skrátka sa zdalo, že to v porovnaní s takýmito sympatickými šialenosťami bude taká lahodne hladiaca klasika. Ale kdeže, Andrés Garcia (basa), Fabio Marin (vokály), dnes jediní zo zakladajúcich členov (IS sú tu s niekoľkoročnou pauzou od roku 1996), Wilson Henao (bicie), Andrés Mauricio Gallon a Carlos Ramirez (gitary) majú ďaleko k veteránom, ktorí by síce ešte chceli, ale totálny vyhladzovák už nezvládnu.
„Rituals“ je temný vesmírny chaos, v ktorom sa rútite k tajomstvám a desom Starobylých a kadečomu inému mystickému a démonickému. Brutálny technický a predovšetkým blastujúci death metal je pre NSE dokonalou voľbou. Neľudské podanie, vírivé a výbušné harmónie, krutý, „houdeovský“ hlboký vokál, podľa potreby živelný alebo zastrašujúco dôrazný, a atmosféra pripomínajúca útok entít z iných svetov, je to všetko tam. Mierne pridanie na variabilite možno hodnotiť pozitívne a vo vybrúsenejšom zvuku sa dá počuť, že je to miestami aj trochu „ORIGIN ...na ktovie čom“. Plus ideový koncept, ktorého sa Kolumbijčania držia, cením si, keď niekomu dôjde, že mixovanie telesných výlučkov, tekutín a zábavných orgánov v štýle „nenázvuhodné prasečiny“ nie je celkom ono. Mám radosť, to sa tu inak nedá.
„Rituals“ je temný vesmírny chaos, v ktorom sa rútite k tajomstvám a desom Starobylých a kadečomu inému mystickému a démonickému. Brutálny technický a predovšetkým blastujúci death metal je pre NSE dokonalou voľbou.
1. Antediluvian Entities Conjuration (Overture)
2. Rituals
3. Haunters of the Dark
4. Rites of Immortality
5. The Chaos Out of Space
6. Blacker Than Night
7. Paramount Abomination
8. Outer Gateways
9. Subterranean Rapture
10. Revelations of Apocalypse
Na moju hanbu mi doteraz tvorba IS unikala. Ďakujem Martinovi, že ma na tento album a kapelu upozornil. Je naozaj výborný a na 99% súhlasím s jeho recenziou. Jedinou mojou výhradou je mierny nedostatok originality - ale to už v roku 2023 pri tomto štýle hľadať ťažko, aj tá zvuková surovosť by mohla byť ešte dôraznejšia. Ďalší tip na štúdium diskografie!
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.