Poznáte to, keď ste kedysi mali obľúbenú kapelu, ale takú, že by ste si za ňu dali ruku odťať. A tá by potom po rokoch vydávala album každé hádam dva roky, vy by ste si tie novinky zo dva razy a hlavne zo slušnosti vypočuli a hlodal by vo vás pocit, že kvôli somarine teraz vyzeráte prinajmenšom asymetricky. A preto sa na tomto mieste z Kanady presunieme do Kolumbie. Lebo keď sa dozviete, že konečne po siedmich rokoch vydávajú nový album INTERNAL SUFFERING, proste sa tešíte, hádam aj z toho, že ešte stále pre vás metal predsa len niečo znamená.

Prvá zverejnená skladba zľahka prekvapila. Na pomery tohto technického brutálneho deathmetalového maelströmu mi prišla tak trochu „umiernená“, voľnejšia a zvuk bol akýsi „prítulný“. Dosť zvláštne na spolok, ktorý album vydáva u New Standard Elite, kde si mimoriadne potrpia na maximálny stupeň neľudskosti, niektoré ich kapely sú až absurdne/roztomilo vyhrotené, prepálené, čokoľvek, skrátka sa zdalo, že to v porovnaní s takýmito sympatickými šialenosťami bude taká lahodne hladiaca klasika. Ale kdeže, Andrés Garcia (basa), Fabio Marin (vokály), dnes jediní zo zakladajúcich členov (IS sú tu s niekoľkoročnou pauzou od roku 1996), Wilson Henao (bicie), Andrés Mauricio Gallon a Carlos Ramirez (gitary) majú ďaleko k veteránom, ktorí by síce ešte chceli, ale totálny vyhladzovák už nezvládnu.

„Rituals“ je temný vesmírny chaos, v ktorom sa rútite k tajomstvám a desom Starobylých a kadečomu inému mystickému a démonickému. Brutálny technický a predovšetkým blastujúci death metal je pre NSE dokonalou voľbou. Neľudské podanie, vírivé a výbušné harmónie, krutý, „houdeovský“ hlboký vokál, podľa potreby živelný alebo zastrašujúco dôrazný, a atmosféra pripomínajúca útok entít z iných svetov, je to všetko tam. Mierne pridanie na variabilite možno hodnotiť pozitívne a vo vybrúsenejšom zvuku sa dá počuť, že je to miestami aj trochu „ORIGIN ...na ktovie čom“. Plus ideový koncept, ktorého sa Kolumbijčania držia, cením si, keď niekomu dôjde, že mixovanie telesných výlučkov, tekutín a zábavných orgánov v štýle „nenázvuhodné prasečiny“ nie je celkom ono. Mám radosť, to sa tu inak nedá.