PESTILENCE, to je tá legenda svetového death metalu, ktorú jej tvorivý mozog a zakladateľ Patrick Mameli ukladá na večný odpočinok a opäť oživuje zrejme podľa toho, ako sa práve vyspí. Vznikla v Holandsku v roku 1986 a od roku 2016 beží jej už druhý reunion. Tentokrát v podobe medzinárodného zoskupenia, v ktorom na najnovšom Holanďana dopĺňa Venezuelčan Santiago Dobles na sólovej gitare, Slovinec Tilen Hudrap na base a Rumun Septimiu Hărşan na bicích. (Ešte aktuálnejšia zostava Venezuelčana vymenila za ďalšieho Rumuna Calina Paraschiva.) Všetci zúčastnení „nováčikovia“ majú za sebou účinkovanie u viacerých uznávaných pojmov od AGHORA po TESTAMENT a DISAVOWED, čo je na kvalitný album základ viac než dostatočný.

Kvalita, to je to slovo, ktoré „Hadeon“ vystihuje. V roku 2018 sú PESTILENCE rovnako dobrí a platní ako pred 25 a viac rokmi. Ak sa zo začiatku zdá, že sa nedeje nič nové alebo že nové veci si nezapamätáte na prvý šup, nemôže za to kapela. Za 25 rokov ste počuli toľko ďalších žánrovo aspoň zhruba príbuzných skladieb, že vám už nemá čo pripadať nové. Tu je trinástka kompozícií, z ktorých by sme sa pred štvrťstoročím poskladali, stali by sa kultovými klasikami a ani dnes nepôsobia ako nostalgický, prevarený old school. „Hadeon“ je plnohodnotný death metal podľa vzoru PESTILENCE, s Mameliho ohyzdným vokálom, gitarovou hrou a na jednej strane úderným, agresívnym, na strane druhej technicky prepracovaným podaním. Hutnosťou a divokosťou má blízko ku „Consuming...“ a „Testimony...“, je v ňom však aj odlesk „Spheres“. Nie že by tu boli nejaké vzdušné jazzové orgie, album je naopak dosť hutný, kopajúci kov smrti, viaceré disharmónie a psycho nálady sú však prepojeniami s týmto dávnym experimentom. Celkovo ma novinka baví a budem len rád, ak sa do živého old school setu, ktorý nás o pár dní čaká, dostanú aj vzorky z tvorby po roku 2000.