ACID FORCE sme tu mali pred pol rokom s debutovým EP, nebudem sa teda opakovať a skonštatujem, že v Banskej Bystrici zostrojili funkčný stroj času. Niežeby vás dokázal vypraviť niekam k trilobitom, dinosaurom, alebo by vám pomohol stratiť ilúzie o rôznych „skutkoch veľkej udatnosti“ od stredoveku po tu u nás veľmi populárnu 2. svetovú vojnu, ale hudobnú históriu oživí výborne. Štyria mládenci okolo dvadsiatky vás z mosta doprosta hodia do doby, kedy metal kadejaké cirkusantské handry vymenil za roztrhané rifle, triko, kriváka a botasky, pustil seriózne dlhé vlasy a prikúril pod kotlom.

Ak by som „Atrocity For The Lust“ počul v roku 1987, asi by som v ACID FORCE našiel ďalšieho hudobného favorita, a ak by tento album vyšiel vtedy, mohol by napísať výživnú stránku v knihe histórie thrash metalu, lebo mám pocit, že by valcoval aj s dobovým zvukom. Nahrávka, pravda, je o cca tridsať rokov mladšia, ctí však staré časy a nové možnosti počuť hlavne v tom, že kadejaké momenty, vďaka ktorým nejeden starý kult po zvukovej stránke občas spôsobí úsmev alebo pozdvihnutie obočia, sú tu eliminované. Sme v 80. rokoch, ale so zvukom, aký by vtedy aj prvá liga brala všetkými desiatimi.

„Osemdesiatkový“ je aj obal, ale zase tak, že by v dobe, kedy mnohé obaly metalových nahrávok vyzerali skôr komicky až hrozne, a veru nie tak, aby z nich dýchla hrôza, bol za elitu. Digipak vyzdobil Andrei Bouzikov, známy americký ilustrátor pôvodom z Bieloruska, podpísaný pod desiatky námetov na obaloch albumov skôr drsnejších bánd, a tu sa blysol „zombíckym“ námetom, štýlovo podobným niektorým veciam od Eda Repku a Mikea Hrubovcaka. Vyzerá to dobre, vyzerá to úplne presne pre hudbu, ktorú ACID FORCE hrajú a ktorou uctievajú svoje obľúbené metalové časy, do ktorých by zapadli, hoci ich ani nezažili.

Inštrumentálna skladba na úvod, dôrazná, tvrdá strednotempová záležitosť s razantnými bicími a zlovestne vyzváňajúcou basou i pôsobivou melodickou gitarovou linkou otvára desaťskladbový komplet výborného „archívneho“ thrash metalu. „Atrocity...“ je väčšinou na rýchlych tempách postavený príval divokej, bojovnej energie, metalovej agresivity a údernosti, okorenený aj nejakými hardcoreovými a punkovými postupmi. V „Speedtrain“ hrá hlavnú úlohu temperamentný motörheadovský rokenrol, niet sa veľmi čo čudovať, keďže ide o poctu Lemmymu. Momenty ako z prelomu 70. a 80. rokov sa v gitarových riffoch i sólach zjavia ešte niekoľkokrát, ACID FORCE majú korene naštudované naozaj dobre.

Thrash metal v podaní Banskobystričanov má dosť zaoceánsky punc, počuť ozveny Kalifornie, hlavne SLAYER na prvých albumoch, ale aj východné pobrežie, New York, NUCLEAR ASSAULT a skejťácke témy M.O.D. či nekompromisné rezanie raných CRYPTIC SLAUGHTER. Skladateľské i hudobnícke výkony sú tu na jednotku, chytľavé skladby, dobré nápady, nálož kvalitných melódií, vydarené vyhrávky, sóla a basa, ktorá tu fakt nie je len do počtu. Popri dravosti a temperamente sa v pomalších momentoch dostane aj na tlak, vykričaný vokál je takisto fajn. Texty v angličtine občas vyznievajú akosi kostrbato, z názvu albumu tak celkom múdry nie som, „ukrutnosť za chtíč“ (musí byť čeština, slovenčina na to nemá poriadne slovo) mi pripadá podivne, ale v tomto prípade by som určite nebol za nejaké vnucovanie slovenčiny.