BODY COUNT - Merciless
David Gilmour popri melancholickom novom albume stíha aj trochu aktivizmu. V nepravdepodobnej spolupráci s BODY COUNT sa na gitare riadne odviazal do šesťminútového sóla. Skvelé!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Slovenská deathmetalová skupina musela v deväťdesiatych rokoch minulého storočia nahrávať svoje albumy v štúdiu Exponent pod dohľadom chlapcov z GLADIATORU a na albume nemohla byť neprítomná aspoň v jednej skladbe nejaká vokalistka - toto bola jednoducho povinnosť. MORDUM sa dodržaním týchto nepísaných pravidiel zaradili do veľkej množiny kapiel, z ktorej ale našťastie dostatočne vytŕčali a vlastne trčia dodnes.
Zmienené prečnievanie nemal na svedomí len na vtedajšie pomery slušný, prekvapivo netuctový a na Exponent pomerne netypický zvuk nahrávky, ale hlavne kvalitná hudobná produkcia, ktorá by si to pokojne mohla rozdať aj s dnešnými slovenskými kolegami. MORDUM sa na „Systems“ venovali technickej odnoži smrtiaceho kovu, pričom svoju tvrdosť dokázali vyšperkovať a ozvláštniť menej typickými prvkami, ako sú klávesy a vybrnkávačky - dokonca bez toho, aby pôsobili strojene, umelo alebo príliš mäkko. Krásnou ukážkou tvrdosti a nekompromisnosti je asi najlepší zásek na albume „The Needle“, jeho nekompromisná pichľavosť ma prenasleduje od vydania kazety dodnes. Kombinácia deathmetalovej tvrdosti, technickej hravosti, ženského spevu a mužského growlingu vynikla v skladbe „Incomplete Imitations Of Humanity“ a ak mám ešte vyzdvihnúť nejakú pieseň, tak to jednoznačne musí byť „It Stinks From Your Mouth“, a nebude to len kvôli „typicky“ deathmetalovo-romantickej téme o smrade vychadzajúcom z úst. Pekná práca rytmickej sekcie, ktorá funguje výborne na celej nahrávke, bola v tejto skladbe dotiahnutá k vrcholu.
Textová zložka je tak trochu oriešok, pretože spevákovi jeho angličtinu nie je veľmi rozumieť a v booklete texty nenájdete. Chlapci len stroho okomentovali svoj zámer: „Ideológiou tohto dema nie je brutalita, ako to možno na prvý pohľad vyzerá, ale pokus o odhalenie pravých príčin zla potrebných k jeho odstráneniu.“
Dnes sa takéto nahrávky zvyknú označovať ako demonahrávky, ale v dobe svojho vzniku vyšiel „Systems“ vo forme profesionálne spracovanej kazetovej originálky, ktorej nič podstatné nechýbalo - samozrejme, až na nejakého oficiálneho vydavateľa. Je ale zbytočné špekulovať, či „Systems“ je len demo, alebo ide o album, veď dôležitý je fakt, že nám MORDUM zanechali nahrávku, ktorá nemá ani dnes slabého miesta. Škoda, že chlapi následne nevyužili svoj potenciál a skupina sa pomalými krokmi vybrala do zabudnutia. V mierne pozmenenej zostave sa ešte asi dvakrát pokúsili dať dokopy nový materiál, ale ich snahy, v porovnaní so „Systems“, možno označiť ako málo presvedčivé.
Ambiciózna nahrávka, ktorej nič podstatné nechýbalo, a ak by boli MORDUM trochu viac snaživejší, tak by sa na „Systems“ dnes spomínalo ako na skvelý debut úspešnej kapely.
Roman Köröši
- gitara
Pišta Andraščik
- gitara, spev
Gabi Antal
- bicie
Marek Beluško
- basgitara
Hostia:
Miki Kizman
- klávesy
Andrea Simonyaková
- spev
1. Start In Yourself
2. Your Life
3. It Stinks From Your Mouth
4. Incomplete Imitations of Humanity
5. The Needle
6. Systems Of Worms
7. Different Generation
8. For You
In Peccato Mortali (2022)
And What Is The Truth? (2017)
Destroy Future (2010)
Destroy Future (2000)
Systems (1995)
Natočenie jedného z tých zásadnejších slovenských deathmetalových materiálov 90. rokov mohlo byť ohrozené už na úplnom začiatku, potom, čo sa MORDUM ako vôbec prvá košická banda prebudili po prvej noci strávenej v priestoroch štúdia Exponent v Šulekove. Prebral ich príchod zamestnanca štúdia, jedného z členov vtedy už metal raketovou rýchlosťou opúšťajúcich GLADIATOR. Na jeho priestorovo veľkoryso koncipovanú figúru reagoval Števo, gitarista a spevák MORDUM asi takýmto pozdravom: „Ta čo Ďusi, prejdeš cez dvere?“ Druhého gitaristu a hlavného skladateľa Romana Köröšiho obišli mdloby a hlavou mu blyslo „no fasa, my sme tu zrejme donahrávali...“
Dobre to dopadlo, keďže profesionál vedel, že tu o peniaze ide až v prvom rade a svojráznu veselú poznámku „prepočul“. V dňoch 12. – 16. júla teda bolo zaznamenaných osem skladieb (z toho jedno intro a jedna inštrumentálka), ktoré boli na vtedajšiu dobu viac – menej dokonalé tak po zvukovej (a tu sa z Exponentu naozaj podarilo dostať až „albumovú“ kvalitu), ako aj po hudobnej stránke. Technický death metal košickej štvorky (popri už spomenutých Marek Beluško – basgitara a Gabi Antal – bicie) na tejto nahrávke je vyspelý a vyzretý. Tak, ako pri nejednej nielen domácej skupine nielen tej doby počuť jej inšpiračné zdroje, aj u MORDUM na „Systems“ je to dosť zrejmé – v prvom rade PESTILENCE v období „Testimony...“ až „Spheres“, popri tom DEATH a v niektorých takmer jazzových fintách, zvlášť basgitarových, tak trochu aj CYNIC. Tie vplyvy sú ale pospájané do veľmi svojského a dobre zostaveného celku, chytľavého, dostatočne surového, a zároveň vzdušného, kompozične pestrého a koketujúceho až s akousi progresivitou. Tak trochu „drunenovský“ hlavný vokál, k tomu pár hrátok s efektom (intro a koniec tretej skladby) a „Incomplete Imitations Of Humanity“ prekvapí dokonca linkou so ženským vokálom. To, že nahrávka vznikla v dobe, kedy v death metale ortodoxnosť prestávala byť dogmou, na niekoľkých miestach dosvedčí aj využitie klávesov. Veľa hrania, veľa sól, prepracovaný death metal s množstvom nápadov – mnohí v tomto žánri na Slovensku prisahajú na DISSONANCE, ale „Systems“ je podľa mňa prinajmenšom rovnako dobrý materiál. Škoda, že do pár rokov od celosvetovo veľmi kladne prijatého debutu sa táto najklasickejšia zostava MORDUM kvôli nezhodám týkajúcim sa prístupu a smerovania rozsypala. Nasledujúca nahrávka „Destroy Future“ z roku 2000 je už hudobne inde a zvukovo hlboko v undergrounde. A nejaký reunion by bol z kategórie dosť veľkých zázrakov.
skvelá vec
David Gilmour popri melancholickom novom albume stíha aj trochu aktivizmu. V nepravdepodobnej spolupráci s BODY COUNT sa na gitare riadne odviazal do šesťminútového sóla. Skvelé!
Velmi solidní album, jak se to snad od arizonských veteránů už tak nějak dá i očekávat. Power s thrashem si na něm intenzivně a přátelsky ve známých pózách potřásají rukama a místy je to skutečně intenzivní, zejména tedy v první půli celé nahrávky.
Nová americká skupina poskládaná ze zkušených hudebníků na svém debutu hezky kombinuje svižný progresivní death s trochou té blackové černoty, notnou dávkou melodiky, chmurné atmosféry i nějaké té lehčí hitovosti. Šlape to po čertech dobře.
Už tady byly různé pokusy (i velmi úspěšné) propojit death metal s jinými žánry, ale nevzpomínám si, že by někdo až takto mohutně zfůzoval smrtící kov se sedmdesátkovým art rockem. Deska, která chce svůj čas a deska, o které se bude hodně mluvit.
Redakčný Schrödingerov paradox. Ak je Manatar sklamaný, môže to byť dobré. Rudi chváli - treba byť opatrný. Mari nehlási album roka. Fajn, že Aaron skúsil projekt mimo MDB – doposiaľ premárnená príležitosť. Výsledok ako tvrdší „One Second“ neurazí.
Další emoční zkrachovalec, co tíhu světa ventiluje skrze black metalový one-man projekt. Rockový základ, na který je nabaleno blackové vřeštění. Depresivní, chvílemi podivné, ale zajímavé. Jde o poněkud garážovou nahrávku, ale ty emoce jsou autentické.
Při prvním poslechu mi to sice připadalo jako když pejsek s kočičkou vařili dort, ale nakonec si to sedlo a je z toho opravdu příjemná krmě, sice hodně kořeněná všemožnými extrémy, ale chutná to skvěle.