Úplná šialenosť, antihudobný úlet s katastrofálne príšerným zvukom. Možno práve pre tieto vlastnosti sa z tejto tisícpäťstokusovej limitovanej elpečky stal absolútny insitný kult, ktorý dodnes čerí hladinu slovenskej undergroundovej scény.

Nahrávku LUES DE FUNES vyskladali z bicích, dvoch basgitár - jednej čistej a druhej poriadne zbustrovanej -, ktorým sekundujú viac alebo menej artikulované hlasy, zvuky aj pazvuky, pričom im kraľujú priam prudko jedovaté, geniálne nihilistické a satirické texty. Zmes punku, grindu, crustu, neidentifikovateľnej špiny a irónie sa stala dokonalou odpoveďou a zároveň prejavenou vďakou spoločnosti v štýle „čo do nás spoločnosť vrazila, to jej teraz musíme vrátiť naspäť.“

A LUES DE FUNES vracali teda poriadne, bez rešpektu a neohrozene. Okrem vlastných síl si trojica muzikantov privolala na pomoc akordeonistu, spevácky zbor, rytmickú skupinu C1-54 a siahla aj na úryvky skladieb vtedajších mainstreamových modiel. Od TUBLATANKY „ukradli“ výsek z „Láska drž ma ešte nad hladinou“ a od METALINDY to bol kúsok z piesne „Ján Amos Džínový“.

Ak si niekto neznalý podľa prvej vety tejto recenzie myslí, že ide o nahrávku ľudí, ktorí nevedeli hrať, tak ho musím vyviesť z omylu. LUES DE FUNES svoje nástroje ovládali veľmi slušne a tá vyššie spomínaná antihudobnosť bola produktom ich snahy a nie neschopnosti stvoriť niečo zmysluplné. Tento prístup sa kapele vyplatil, pretože z večera do rána sa stali legendou. „The Great Hard-Core Odrb“ vznikol v bratislavskej Mlynskej doline, v Internátnom rozhlasovom štúdiu TLIS vo februári 1991 a ešte v tom istom roku sa nahrávka dočkala aj vinylového vydania. LUES DE FUNES za svoju krátku existenciu odohrali slušný počet koncertov v Čechách a samozrejme, že hlavne na Slovensku. Ako sa neskôr v jednom rozhovore vyjadril Juro Plánovský, basák a líder zoskupenia, svoj status kultu sa im podarilo zachovať aj vďaka skorému koncu kapely ako i faktom, že svoje veľdielo nepoškvrnili žiadnou ďalšou nahrávkou - nezostáva iné ako súhlasiť.

Chlapci ale neostali nič dlžní svojej povesti a pokračovali v „kariére“ v bočnom projekte s názvom KOKOTOR. Tu si ale dali záležať, aby členovia tohto zoskupenia hrali len na tie nástroje, ktoré neovládajú, a na koncertoch sa predstavovali v zostavách čítajúcich desiatky osôb. Ich koncert, konaný v roku 1991 v bratislavskom Rock-Pop-Jazze, sa stal legendou opradenou rôznymi neuveriteľnými príhodami.

Download