Únava z dnešnej príliš často sterilnej a umelej, tu a tam obsahovo prázdnej extrémnej scény môže človeka zaviesť na všelijaké podivné miesta, aj také, v porovnaní s ktorými Perm v uralskom predhorí fakt nie je žiadnou exotikou. Práve z tohto veľkého priemyselného centra, ktoré prinajmenšom na fotke nepôsobí dojmom industriálnej beznádeje a devastácie, a hlavne nevyzerá ako sídlo stelesnenej temnoty, pochádza diabolský spolok PSEUDOGOD, ktorý tam rachotí už ôsmy rok.

Viem o ňom podstatne kratšiu dobu a ako to už býva, natrafil som naň náhodou. Na stránke už neviem ktorého vydavateľa death- až death/ blackmetalových pochmúrností som klikol na zverejnenú skladbu, reku či motyka nevystrelí a náhodou ma zase raz niečo nezaujme. Zaujalo. Pekelný, prevažne deathmetalový nárez s infernálnou atmosférou, to sa dá. Naštudovanie výberovky z roku 2010 počiatočné nadšenie mierne utlmilo vďaka predsa len menej výraznému, nie veľmi vyrovnanému zvuku – skladby boli vybrané z viacerých nahrávok, debutový album som však vyzerať neprestal podobne ako debut čílskych WRATHPRAYER, ktorý ale stále visí kdesi medzi pekelnou a ešte horšou dimenziou.

Ruskí učeníci Rohatého s debutom vyrukovali koncom apríla u fínskeho vydavateľstva Kvlt (ktovie či za ním nestojí niekto z BEHERIT, vzhľadom na väčšinu doteraz vydaných titulov) a na „Deathwomb Catechesis“ vpálili osem skladieb na štyridsiatich minútach. Hudobne ide o temný, pochmúrny extrémny metal, ktorý sa rúha čomukoľvek vrátane súčasných predstáv o tom, ako má brutálna hudba znieť. Za nejakými vypulírovanými laboratórne čistými a „listener friendly“ zvukmi so všetkými ich štúdiovými kúzlami totiž záujemcovia budú musieť ísť radšej niekde inde, a tí, ktorí si pod kvalitným extrémom predstavujú jedine nejakú exhibíciu z reťaze utrhnutých „konzervatoristov“ (ktorá sa rozhodne nevydarí každému), nech PSEUDOGOD vynechajú tiež. Táto banda je totiž o divokosti, výbušnosti, neuhladenej temnote, zúrivosti a prapodstate surového hrania rovnako ako o atmosfére, v tomto prípade o atmosfére pekla, chaosu a záhuby.

Piati Rusi s koreňmi prevažne v blackmetalových zoskupeniach (aj keď ACT OF GOD stočili kormidlo k brutálnemu death metalu) hrajú mix starého priamočiareho death metalu, v ktorom ich harmónie pripomínajú napríklad dávne fínske kulty ako ABHORRENCE, ADRAMELECH či DEMILICH, grindcoreového hukotu a pravekého obskúrneho black alebo black/death metalu, kde si môžete predstaviť starý BEHERIT s menej chaotickým prístupom k hraniu a komponovaniu, či pochmúrnu drvivosť novších ARCHGOAT. Nejaké tie paralely k zaoceánskej scéne sa dajú nájsť tiež – Kanada a BLASPHEMY, v nárezoch niekedy aj CONQUEROR, a v momentoch, kedy sa ozvú do extrému posunuté motívy barbarského thrash metalu a švihanie kosy americkej smrtky, ožije duch ANGELCORPSE.

Zmes klasických, pre niekoho „ohratých“ surovín pôsobí vo výsledku veľmi uceleným a vyváženým dojmom. Ani jedna skladba nie je o bohapustom rezaní od začiatku do konca, striedanie s nemilosrdnými „pochodmi“ a pomalými, pochmúrne majestátnymi a zlovestnými partmi zaručuje to, že efekt jednotvárneho náklepu sa pri sústredenejšom počúvaní nedostaví, a hlavne vytvára naozaj temnú a apokalyptickú atmosféru, ktorú dotvára hutné „podzemné“ deathmetalové znenie - trochu ako INCANTATION - a hlboký, záhrobný, viac-menej deathmetalový vokál.

Nemám akosi chuť debutový album PSEUDOGOD označiť za „old school“, a už vôbec nie za „retro“, takéto hranie nikdy nezaniklo, akurát že vzhľadom na roky prevládajúce trendy v death a aj black metale prežívalo skôr v najhlbšom undergrounde. Že jeho prehliadanie nie je najlepší nápad, o tom svedčí táto nahrávka a viacero ďalších kapiel, ktoré podstatu odkrývajú viac než úspešne.