MAJESTICA - Power Train
Když namícháte styly RHAPSODY a STRATOVARIUS kolem roku 2000, tak dostanete buď děsný kýč nebo MAJESTICA. Ono je to nakonec docela zábavné a má to spád, jen od toho nesmíte čekat víc než pár hezkých chvil s lehkou holkou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Zvláštnych fenoménov hudobného veku, v ktorom žijeme, stále pribúda. Jedným z nich je fakt, že niektoré kapely svoje nahrávky ponúkajú buď zadarmo, za symbolický poplatok, alebo ako súčasť spriazneného periodika. Samozrejme, je to tiež určitá forma biznisu a reklamy. Veď aj WORMROT zo Singapuru, patriaci medzi to najlepšie, čo súčasná grindová scéna ponúka, sa práve týmto spôsobom dostali do širšieho povedomia poslucháčov.
Pritom ku šťastiu bolo treba tak málo: jedna kompilácia, ktorú si náhodou vypočul novinár vplyvnejšieho webu zo zámoria a o svoj postreh sa následne podelil s kolegami. Mimochodom, takto nejako to vraj vyzeralo, keď sa Relapse Records chopili švédskych NASUM. Cesty osudu sú vratké.
WORMROT v roku 2011 „vydali“ dva albumy. Tie úvodzovky sú tam preto, lebo „Dirge“ aj „Noise“ sú k dispozícii vo forme „digital download“ (prvá z nich aj na LP a CD), pričom „Noise“ vo fyzickej podobe hudobného nosiča ani nevyjde.
Venujme sa však ich radovej novinke „Dirge“. WORMROT razia v dnešnej dobe tak obľúbený „bezbasový“ grindcore, ktorý spopularizovali najmä ich služobne starší kolegovia, už spomínaní MAGRUDERGRIND. WORMROT hrajú tento štýl mierne chaotickejšie a „neučesanejšie“, avšak s ohromným rešpektom ku spolkom, ktoré položili jeho základy a grindcore dostali do širšieho povedomia.
Oldschoolové vyznenie sa v hudbe Singapurčanov miesi s modernejšími postupmi. Na jednej strane prinášajú kolísavé mosh pasáže, ale aj odbočky k tragedy hardcoreu a neocrustu, na strane druhej thrashy gitarové riffovanie, korunované deathmetalovou intenzitou a tvrdosťou.
Materiál na „Dirge“ je (vzhľadom na zvolený štýl) vskutku pestrý, ale aj nesmierne chytľavý, a určite s ním strávite zopár pekných chvíľ. Možno by do budúcna neuškodilo menej lipnúť na svojich modlách a troška popustiť uzdu fantázie. Potenciál na to WORMROT každopádne majú.
PS: Kompletný album si stiahnete na stránke vydavateľstva Earache.
Živelný crustujúci grindcore so štipkou deathu a hardcoreu.
7 / 10
1. No One Gives A Shit
2. Compulsive Disposition
3. All Go No Emo
4. Public Display Of Infection
5. Overpowered Violence
6. Semiconscious Godsize Dumbass
7. Spot A Pathetic
8. Evolved Into Nothing
9. Butt Krieg Is Showing
10. Fucking Fierce So What
11. Ferocious Bombardment
12. Principle Of The Puppet Warfare
13. Deceased Occupation
14. Waste Of Time
15. Stench Of Ignorance
16. Meteor To The Face
17. Addicts Of Misery
18. You Suffer But Why Is It My Problem
19. Erased Existence
20. Back Stabber Mission Aborted
21. Destruct The Bastards
22. Plunged Into Illusions
23. Manipulation
24. A Dead Issue
25. The Final Insult
Noise (EP) (2011)
Dirge (2011)
Abuse (2009)
Bastardphobic (EP) (2008)
Dead (EP) (2007)
Solídny náklep, vychádzajúci z klasiky - pomer počet skladieb/časový rozsah potvrdí.
Když namícháte styly RHAPSODY a STRATOVARIUS kolem roku 2000, tak dostanete buď děsný kýč nebo MAJESTICA. Ono je to nakonec docela zábavné a má to spád, jen od toho nesmíte čekat víc než pár hezkých chvil s lehkou holkou.
Ukrajinci se zacyklili sami v sobě, ve svém zašmodrchaném progresivním metalcoru, takže smutně vzpomínám na časy, kdy skupina pálila takové pecky jako "I Speak Astronomy", "Teacher, Teacher!" nebo "Perennial". Nic srovnatelného na "Duél" nenacházím.
PHRENELITH potřetí. Potřetí jinak a potřetí skvěle. Dánové doručili majestátní, drtivou, ale současně i líbivou kolekci často odkazující směrem k IMMOLATION. Jestliže "Chimaera" byla žánrově více rozkročena, pak "Ashen Womb" je návratem k čistému OSDM.
Živák alebo best of? ELECTRIC WIZARD skracujú 8-ročné čakanie na novú dosku dokonale reprezentatívnou živou kolekciou, pokrývajúcou obdobie medzi „Dopethrone“ (2000) a „Time To Die“ (2014). Podľa očakávania brutálne ťažký, ale brutálne odmeňujúci posluch.
Těžko zařaditelná hudba, stylově oscilující od progres poprocku a art rocku až k metalu. První deska, kterou si dám do předběžných TOP 2025. Zpěvačka Grégoire Caussèque mi svým často až éterickým projevem v kombinaci s neotřelou dánštinou přímo učarovala.
Skotská dnes-už symfo&pagan blacková veličina se vrací se svým možná nejmajestátnějším albem, které maluje na rozměrná plátna rozmáchlými tahy provoněnými rašelinou a svěžím vzduchem Highlands. Okamžitá láska, od dob debutu jsem si SAOR tak neužíval!
Nová Markova sólovka je překvapivě dobrá a pestrá deska. Nečekejte však výzvu novým NIGHTWISH. Tohle je především pocta starým hard rockovým klasikům. To už ostatně bylo patrné z „Kashmirovského“ singlu „Left on Mars“.