BEHÖLDER - In The Temple Of The Tyrant
Dřevitý heavy doom s milou fantasy tematikou povyšuje na nový level vokál Johna Yellanda (JUDICATOR), který svého vnitřního Hansi Kürsche přetavil v dramatického a barvitého Pána jeskyně. Radost bloudit!
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ville Valo je majstrom vtipného a výstižného pomenovanie svojej vlastnej muziky. A hoci legendárna hláška o „priamej zrážke DEPECHE MODE a DIMMU BORGIR vo filme Davida Lyncha“ z čias výbornej dosky „Deep Shadows And Brilliant Highlights“ zostane zrejme navždy neprekonaná, ani aktuálny „mix A-HA a THE CULT“ v prípade podobne poeticky pomenovanej novinky „Screamworks: Love In Theory And Practice“ nie je rozhodne na zahodenie.
Ville, dlhodobo čistý a bez alkoholu ako pomocnej barličky (či skôr brzdy) nespútanej kreativity prichádza s trinástimi novými skladbami, ktoré naozaj v ničom nenadväzujú na predchádzajúcu temnú výpoveď „Venus Doom“. Tá bola dokonalou poctou koreňom fínskej nekultúrnej ikony, vplyvy BLACK SABBATH a TYPE O NEGATIVE v priamom kontraste s tradičnou valovskou melodikou pôsobili naozaj prekvapujúco a čarovne. Nový album znovu operuje v inom priestore, HIM sa opätovne snažia o vlastné, originálne uchopenie popovej muziky. Úspešne. Na rozdiel od nie veľmi podareného, hoci paradoxne komerčne hýčkaného albumu „Dark Light“ totiž prináša „Teoretické a praktické pojednávanie o láske“ tucet kvalitných kompozícií. Naozaj, s výnimkou záverečnej elektronickej čudesnosti „The Foreboding Sense Of Impending Happiness“ by som len ťažko hľadal vyslovene nepodarený kúsok.
Nový album má pocitovo najbližšie k už spomínanému temnému škandinávskemu blues z roku 2001 – len si vypočujte krásnu baladu „Disarm Me (With Your Loneliness)“, ako veľmi chce byť novou „In Joy And Sorrow“. Kým na „Deep Shadows And Brilliant Highlights“ kapela vybrusovala ostré riffové hrany jemnou akustickou gitarou, novinka je predovšetkým popovou jazdou klávesáka Burtona. Miestami je tento prístup tak trochu na škodu - „In The Arms Of Rain“ je až prehnanou poctou osemdesiatym rokom.
Textová časť novinky je opäť lahôdkou. Valo sa hrá so slovíčkami, prekrucuje, parafrázuje („In Venere Veritas“, „Love, The Hardest Way“), píše si svoje ubolené básničky charizmatického chlapíka, ktorý si v Kristových rokoch užíva dobrovoľnú samotu vo veľkej vile v Helsinkách, plnej vypchatých zvierat – vrátane medveďov a jeleňov(!?!). HIM sa od čias famózneho debutu „Greatest Lovesongs Vol. 666“ vypracovali na fenomén okamžite rozpoznateľnej hudobnej veličiny. Svoje hranice komerčného úspechu už zrejme dosiahli, vrátane presadenia sa na americkom trhu, zostáva pátranie po možnostiach vlastnej hudobnej identity. Ak bude aj v budúcnosti minimálne takto zaujímavé, máme sa ešte na čo tešiť.
Temné škandinávske blues ako základný prístup k tvorbe kvalitnej popovej hudby.
7,5 / 10
Ville Valo
- spev, akustická gitara
Mikko "Linde" Lindström
- sólová gitara, akustická gitara
Mikko "Migé" Paananen
- basová gitara, sprievodný spev
Mika "Gas Lipstick" Karppinen
- bicie, perkusie
Janne "Burton" Puurtinen
- klávesy, sprievodný spev
1. In Venere Veritas
2. Scared To Death
3. Heartkiller
4. Dying Song
5. Disarm Me (With Your Loneliness)
6. Love, The Hardest Way
7. Katherine Wheel
8. In The Arms Of Rain
9. Ode To Solitude
10. Shatter Me With Hope
11. Acoustic Funeral (For Love In Limbo)
12. Like St. Valentine
13. The Foreboding Sense Of Impending Happiness
Screamworks: Love In Theory And Practice (2010)
Digital Versatile Doom (DVD) (2008)
Venus Doom (2007)
Dark Light (2005)
And Love Said No - The Greatest Hits 1997-2004 (2004)
Love Metal (2003)
Deep Shadows And Briliant Highlights (2001)
Razorblade Romance (2000)
Greatest Love Songs Vol. 666 (1997)
666 Ways To Love: Prologue (EP) (1996)
Vydáno: 2010
Vydavatel: Sire Records
Stopáž: 47:08
Produkce: Matt Squire
Studio: Lair Studio, Los Angeles, CA & NRG Studios, North Hollywood, CA
HIM pokračujú vo vydávaní albumov na striedačku. A keďže predchádzajúci "Venus Doom" bol výborný, nie je žiadnym prekvapením, že "Screamworks..." je riedka sračka udobrujúca si asi dievčatá, ktoré sa pri troche viac hobľovania začínajú báť a rozbolí ich z toho hlava. A čo už s dievčaťom, ktoré bolí hlava?
Tvrdé riffy nie sú žiadna nevyhnutnosť a ani nie je pravidlom, že by samé o sebe HIM niekedy stačili. Problém tejto kapely je, že vždy keď ob album začne hrať popík, znie tak smiešne, až sa z toho človek hanbí.
Možná to bylo tím že sem čekal druhý Venus Doom ale první poslech mě docela vyděsil ale po více posleších musím konstatovat že to vůbec není tak zlé jak to prvně vypadalo
Dřevitý heavy doom s milou fantasy tematikou povyšuje na nový level vokál Johna Yellanda (JUDICATOR), který svého vnitřního Hansi Kürsche přetavil v dramatického a barvitého Pána jeskyně. Radost bloudit!
Švédsko. Death metal. Devadesátky. Sunlight. Chrastění. HM-2 pedál. Melodie. Nesmrtelnost. Old school. Tradice. Oddanost. Kult. Respekt. Úcta. Konzervativní přístup. DISMEMBER. GRAVE. ENTOMBED. LIK.
Nádherně vrčící zabahněná bestie švédského OSDM vylezla ze svého hrobu a rozsévá tvrdé rány zrezlou sekerou, které mají dostatečnou pádnost. A když ležíte v tratolišti, napíchne vás na melodický hák a zavěsí pod trám jako morbidní ozdobu. Žánrová radost!
ANCST se po drone/ambientním experimentu vrací k tomu, co umí nejlépe. "Dominion" agresivitou navazuje na "Culture Of Brutality", ale současně poskytuje dostatek životního prostoru melodiím. Chybí snad jen masivnější crustový podvozek, jinak spokojenost.
Opět Profound Lore. Tentokrát tu máme technický death metal s devadesátkovým feelingem (četné vlivy DEATH, v sestavě současný kytarista ATHEIST). Je to hravé, ale současně hrubější, místy dost připomínající BLOOD INCANTATION. Nemůžu to přestat poslouchat.
Že je Duch bezducha víme už pár let, ale tenhle hudební kostěj, to je bezmála nedůstojné. Směsice ulepené bezpohlavní gotiky a generického retro rocku už se pohybuje za hranou cringe. Tobias může střídat kostýmy, ale tenhle papež je hubený a nahý.
Hezky za čerstva to vidím tak, že mě to baví více než dvojice předchozích alb dohromady. Ten mix mezi tradicí a ozvěnami metalové moderny "pro mladé" generuje vcelku slušné skladby. Plynulý a sevřený poslech navíc značně usnadňuje přičetně zvolená stopáž.