Takýto intenzívny koncert som na Wackene ešte nezažil. A to som tu v roku 2019 z úplného kotla sledoval môj posledný z troch rozlúčkových koncertov SLAYER. Je to tak, SLIPKNOT to tu proste celé zjedli, aj s chlpmi, zlým pivom a ešte horšími nemeckými klobáskami. Bol to masaker. A to dokonca takých rozmerov, že ďalšie koncerty po šialenej Deviatke z Iowy už nedávali zmysel. Darmo mali MANTAR vtipné standupové vsuvky medzi nadupanými pesničkami („Žijete ešte? Áno? Tak to musíme zmeniť.“), darmo sa THE HALO EFFECT snažili vo svojej impozantnej hviezdnej zostave; všetko to znelo ticho a bezbranne.

Zvukár mal najneskôr počas druhej pecky „Wait And Bleed“ zmapované možnosti areálu a techniky a od tej chvíle to do nás pálili v prakticky dokonalej podobe. Všetko bolo počuť, absolútne všetko. Bolo to čitateľné a bolo to brutálne nahlas. SLIPKNOT sú naživo často ťažko uchopiteľná obrovská špinavá mašina. Všetky tie rytmické nuansy, elektronické hluky, šumy, pazvuky a nad tým gitarové steny a Coreyho spev. Na Wackene to celé hralo ako prekrásna symfónia skazy.

Nechýbala ani novinka „The Dying Song (Time To Sing)“, koncertná tutovka presne podľa predpokladov. Keď som si myslel, že najväčšia vražda bude dvojkombinácia „The Heretic Anthem“ a „Psychosocial“, kapela v nadväznosti na to pridala ešte „Duality“, „Custer“ a tiež „Spit It Out“ so svetovým rekordom 50 tisíc šialencov, ktorí na Coreyho povel sedeli a skákali. Festivalová mánia obludných rozmerov.

Bolo sympatické, ako kapele nie je jedno, kde sa práve nachádza. Väčšina, aj tých najväčších, hudobných formácií má aj Wacken iba ako súčasť festivalového turné. Corey neskrýval nadšenie, o tomto momente vraj sníval celý život, kapela na to čakala celých 23 rokov. SLIPKNOT si tento historický moment vychutnali famóznym spôsobom. Kto bol pri tom, bude na to ešte dlho spomínať.

Celý deň bol vlastne takou milou prípravou na majestátne vyvrcholenie tohtoročného Wackenu. Videl som ME AND THAT MAN a rozumiem, o čo Nergalovi ide a že sa mu zrejme veľmi páčili BEASTMILK a GRAVE PLEASURES, ale nebavilo ma to. Mám ho rád ako Poliaka a deathmetalového démona, ako americký kovboj v klobúku ma neberie. CLUTCH boli presný opak, radostná rocková hudba, ktorá sa tak veľmi nehodí na Brutal Assault, že to bude istotne veľká paráda. Nenechajte si ich ujsť.

Rovnako tak výbornú dvojku CATTLE DECAPITATION a BLOOD INCANTATION, ktorá hrala na Wackene pekne po sebe, druhí menovaní na postapokalyptickom Wasteland stejdži. Travis Ryan a jeho CATTLE DECAPITATION prenášajú svoj brutálny death metal s veľkým prehľadom na najväčšie festivalové pódiá. Ich zvrátené hitovky veľmi dobre fungujú aj pred veľkým publikom – v tomto prípade to mohlo byť hádaj aj sedemtisíc hláv. BLOOD INCANTATION mali, pochopiteľne, komornejšie prostredie, nič to však neubralo na sile a účinku ich sofistikovanému death metalu.

A keď už sa rozplývam nad kapelami, ktoré si určite chcem pozrieť aj na Brutal Assaulte o týždeň - SOEN, priatelia, SOEN! Krásny koncert! To, čo stvára naživo so svojím hlasom Joel Ekelöf, to je niečo neuveriteľné. Úplne na ňom vidíte, že vie, že má dobrý hlas a užíva si to, že vie, že vy to viete tiež. A tie ich refrény a krásne tiché pasáže, aký kontrast k všetkým tým ukričaným, uhučaným festivalovým koncertom. A Martin Lopez, uvoľnený a presný za bicími. A na záver basgitarista Oleksii s ukrajinskou vlajkou hrdo nad hlavou. Celé dobre.

Mimochodom, súťaž začínajúcich kapiel Wacken Metal Battle vyhrala tento rok japonská kapela SABLE HILLS, ktorú môžete tiež vidieť aj na Brutale. Pozoruhodný je tiež fakt, že im v júni vyšiel album u anglického vydavateľstva Ember Records, čo sa tak trochu bije hneď s prvým pravidlom súťaže, že participujúce kapely musia byť bez zmluvy. Som zvedavý, či o nich budeme počuť aj o päť rokov. Alebo o dva, nech nie som zlý.

Wacken Open Air 2022 je za nami. Bol ako vždy obrovský a tento rok aj horúci, zaprášený, fyzický náročný a aj to stanovanie po štyridsiatke je čoraz náročnejšia športová disciplína. Ak by bol môj posledný, nemám s tým v tejto chvíli žiadny problém. Dnes si pozriem možno ešte INSANITY ALERT, ATTIC a HATE a o ôsmej večer vyrážame na cestu smer Hamburg – Hannover – Lipsko – Drážďany – Praha – Brno - Bratislava. Nech sme v nedeľu ráno doma a môžeme čerpať sily na festivalový maratón s hlavičkou Brutal Assault 2022.

Fotografie: FB Wacken Open Air