Pred pár mesiacmi oslávila štvrťstoročie existencie skupina, ktorá patrí medzi piliere českého podzemného metalového diania a nadpriemerne sa jej darí mútiť vodu aj mimo domáceho teritória. MALIGNANT TUMOUR nie sú veľkým koňom vydavateľského giganta, hudobný svet však o nich vie, a to zvlášť v miestach, kde sa stretávajú hranice metalovej, grindovej, punkovej i rockandrollovej zóny. Tam všade sú Ostraváci ako doma a na všetkých týchto miestach majú pre nich fanúšikovia hlavne slová uznania. (Kvôli klipu „Earthshaker“ bolo onehdy plaču i mrzutostí, pokiaľ vám srdce šelestilo pre futbal, inak si ale stačilo vyložiť nohy a dobre sa na afére baviť.)

MALIGNANT TUMOUR v roku 1991 začali ako partička teenagerov oddaných záležitostiam „len pre extrémne uši, a tak sa pod vplyvom zákonov ako CARCASS, REGURGITATE alebo krajanov PATHOLOGIST za pár rokov vypracovali na popredný pojem domáceho patologického gore grindu, ktorého diskografia na túto tému vyvrcholila splitkom s bialystockým kultom DEAD INFECTION. Potom niekedy zistili, že treba sa pohnúť ďalej, okúzlení AGATHOCLES sa vrhli na mince (grind) core, v ktorom sa im darilo tiež slušne, aj by sa dalo povedať, že kvalitatívne belgický vzor tu a tam prekonávali. Zhruba do tejto doby spadá tiež pôsobenie MT v zahraničí, s dvoma Holanďanmi v zostave.

Vývoj nezastavíš, Bilosovi s kumpánmi do grindového základu čoraz viac prenikal crust, punk, metal a rock’n’roll, tak od „In Full Swing“ je to už menej o extréme a posúvaní jeho hraníc a viac o uvoľnenosti a tvrdej, hlučnej zábave. A takisto o tom, aby sa k fanúšikom dostávali profesionálne vypracované nahrávky. Takou je nepochybne aj najnovší, v poradí šiesty album „The Metallist“ z októbra minulého roku, vydaný u kanadského vydavateľstva na CD, vinyle i kazete. O zvuk sa postaral Andy Classen, o obal Ján Ivan (alias Valér Tornád z ČAD), milovníci „drahého“ zvuku a netuctového obrazu teda môžu byť spokojní.

Zvuk a obraz vám dobrý album neurobia, pokiaľ hudba ako taká je slabá a nezaujímavá. Tu je našťastie všetko celkom inak, jedenásť úderov do metalovej nákovy zasiahne úplne presne. Metal je náplňou textov a tak sa aj plnokrvný metal hrnie z reproduktorov. V čase sa vrátite o tridsať, miestami možno až o štyridsať rokov, je to teda hudba skôr pre tých, ktorí sledujú MT už od začiatkov a baštia im aj „retro“, ktoré v súčasnosti hrajú, a pre tých, čo majú lekcie z dejín tvrdej hudby poctivo napočúvané a naštudované. Žiadna moderna ani ohurovanie extrémom či technikou, je tu len kolekcia šťavnatého, nadupaného a chytľavého vintage nárezu od podlahy.

Tvrdý, výbojný heavy a thrash metal z 80. rokov, obohatený o punkovú energiu, rockandrollovú tanečnosť a neviazanosť, cit pre občas až hardrockové vyhrávky a nákazlivé refrény, recept, ktorý majú MT vymakaný do mimoriadnej vyváženosti. Na mnohých miestach počujete odkaz MOTÖRHEAD, VENOM a z nich vychádzajúcej prvej generácie naozaj tvrdých európskych metalových spolkov, je v tom popri veľkej hráčskej ľahkosti a skladateľskej šikovnosti aj kus srdca pre neotesanú zábavu, v ktorej nad kotlom z rozviatych vlasov, pyramíd, kože a reťazí vládne uháňajúci rachot bicích, rezavé gitary, bublajúca basa a drsný „chraplák“. Ostravská štvorica vie, ako zložiť skočné metalové pesničky s „hitovými“ linkami, a nebojím sa napísať, že „The Metallist“ ma baví viac, než návratový album švédskych kráľov alkometalu GEHENNAH, pri ktorom mám niekedy pocit, že s ním jeho tvorcovia otáľali príliš dlho.