Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Pred pár mesiacmi oslávila štvrťstoročie existencie skupina, ktorá patrí medzi piliere českého podzemného metalového diania a nadpriemerne sa jej darí mútiť vodu aj mimo domáceho teritória. MALIGNANT TUMOUR nie sú veľkým koňom vydavateľského giganta, hudobný svet však o nich vie, a to zvlášť v miestach, kde sa stretávajú hranice metalovej, grindovej, punkovej i rockandrollovej zóny. Tam všade sú Ostraváci ako doma a na všetkých týchto miestach majú pre nich fanúšikovia hlavne slová uznania. (Kvôli klipu „Earthshaker“ bolo onehdy plaču i mrzutostí, pokiaľ vám srdce šelestilo pre futbal, inak si ale stačilo vyložiť nohy a dobre sa na afére baviť.)
MALIGNANT TUMOUR v roku 1991 začali ako partička teenagerov oddaných záležitostiam „len pre extrémne uši, a tak sa pod vplyvom zákonov ako CARCASS, REGURGITATE alebo krajanov PATHOLOGIST za pár rokov vypracovali na popredný pojem domáceho patologického gore grindu, ktorého diskografia na túto tému vyvrcholila splitkom s bialystockým kultom DEAD INFECTION. Potom niekedy zistili, že treba sa pohnúť ďalej, okúzlení AGATHOCLES sa vrhli na mince (grind) core, v ktorom sa im darilo tiež slušne, aj by sa dalo povedať, že kvalitatívne belgický vzor tu a tam prekonávali. Zhruba do tejto doby spadá tiež pôsobenie MT v zahraničí, s dvoma Holanďanmi v zostave.
Vývoj nezastavíš, Bilosovi s kumpánmi do grindového základu čoraz viac prenikal crust, punk, metal a rock’n’roll, tak od „In Full Swing“ je to už menej o extréme a posúvaní jeho hraníc a viac o uvoľnenosti a tvrdej, hlučnej zábave. A takisto o tom, aby sa k fanúšikom dostávali profesionálne vypracované nahrávky. Takou je nepochybne aj najnovší, v poradí šiesty album „The Metallist“ z októbra minulého roku, vydaný u kanadského vydavateľstva na CD, vinyle i kazete. O zvuk sa postaral Andy Classen, o obal Ján Ivan (alias Valér Tornád z ČAD), milovníci „drahého“ zvuku a netuctového obrazu teda môžu byť spokojní.
Zvuk a obraz vám dobrý album neurobia, pokiaľ hudba ako taká je slabá a nezaujímavá. Tu je našťastie všetko celkom inak, jedenásť úderov do metalovej nákovy zasiahne úplne presne. Metal je náplňou textov a tak sa aj plnokrvný metal hrnie z reproduktorov. V čase sa vrátite o tridsať, miestami možno až o štyridsať rokov, je to teda hudba skôr pre tých, ktorí sledujú MT už od začiatkov a baštia im aj „retro“, ktoré v súčasnosti hrajú, a pre tých, čo majú lekcie z dejín tvrdej hudby poctivo napočúvané a naštudované. Žiadna moderna ani ohurovanie extrémom či technikou, je tu len kolekcia šťavnatého, nadupaného a chytľavého vintage nárezu od podlahy.
Tvrdý, výbojný heavy a thrash metal z 80. rokov, obohatený o punkovú energiu, rockandrollovú tanečnosť a neviazanosť, cit pre občas až hardrockové vyhrávky a nákazlivé refrény, recept, ktorý majú MT vymakaný do mimoriadnej vyváženosti. Na mnohých miestach počujete odkaz MOTÖRHEAD, VENOM a z nich vychádzajúcej prvej generácie naozaj tvrdých európskych metalových spolkov, je v tom popri veľkej hráčskej ľahkosti a skladateľskej šikovnosti aj kus srdca pre neotesanú zábavu, v ktorej nad kotlom z rozviatych vlasov, pyramíd, kože a reťazí vládne uháňajúci rachot bicích, rezavé gitary, bublajúca basa a drsný „chraplák“. Ostravská štvorica vie, ako zložiť skočné metalové pesničky s „hitovými“ linkami, a nebojím sa napísať, že „The Metallist“ ma baví viac, než návratový album švédskych kráľov alkometalu GEHENNAH, pri ktorom mám niekedy pocit, že s ním jeho tvorcovia otáľali príliš dlho.
1. Fine Hellride
2. The Metallist
3. Fly High
4. Walk As We Talk
5. Kiss By Hammer
6. I Want To Die With No Pants On
7. Missing Rebellion
8. 1989
9. Rolling Coals
10. Swimming In Mud
11. Wicked
Zvláštní, hodně soundtrackové Wilsonovo album, kde se střídají z mého pohledu výborné okamžiky s posluchačsky nevlídnými experimenty. Zajímavá deska plná působivých momentů, jen jako celek příliš nedrží pohromadě.
Roční období a počasí této hudbě přeje. Chladná rána, mlžná krajina a silnice lemované žlutými stromy, posluchač nakonec rád odpustí, že hudební pouť této kapely se ubírá již dávno prochozenou smuteční stezkou.
Na rozdíl od redakčních kolegů jsem spokojen nadmíru. Líšeňský volný radikál totiž vytrvale servíruje nadprůměrně kvalitní a především zábavnou tvorbu, jejíž lyrická ekvilibristika nepřestává udivovat ani po dekádách. Žádná nuda, a nejen v Brně!
Salzburská mlátička už nemá tak ostré zuby, jako v dobách legendárního splitka s českými FLESHLESS v roce 1996, zato ale načichla strojově metronomickým šílenstvím á la FEAR FACTORY, takže tohle album se dá bez uzardění opakovaně a úspěšně poslouchat.
Atypický soundtrack k rurálnímu hororu ze 70. let. Deska zajímavě kloubící nevzrušivý poklid a silné podprahové napětí. Nic pro fanoušky Wilsona-hitmakera, ale vtáhlo mě to okamžitě a opakovaně. Což se mi u mistra nestalo od "Hand. Cannot. Erase".
Řezavé riffy a správně chroptivý vokál, temný post-metal s dominantními black a deathmetalovými vlivy. Intenzivní hudba postavená především na energickém tlaku a hutném kytarovém soundu. Čtvrté album Němců A SECRET REVEALED má slušný drive.