Je dobré, ak názov albumu vystihuje hudbu i kapelu. Nie vždy sa to podarí, moskovská kafiléria FLESHBOMB však trafila presne do čierneho stredu. Pred desiatimi rokmi debutovali s nahrávkou, ktorá ich dostala do už vtedy silnej prvej ligy ruského BDM, ale zakrátko zmizli kdesi v ničote. Sú však naspäť, znovu oživení v ohavnosti ako sa patrí.

V medziobdobí členovia FLESHBOMB nesedeli kdesi v kúte pri škrabaní kartošky, aj preto ich mená vidíte, prípadne ste ich mohli vidieť v ďalších po scéne známych pojmoch – BACK DOOR TO ASYLUM, ABOMINABLE PUTRIDITY, KATALEPSY, a napríklad aj v pražskej drvičke slamy EPICARDIECTOMY (ktorých aktuálny album celkom presvedčil aj mňa, má tá kapela na viac než len „let mí sí jór hemrs!“).

„Reincarnated In Abomination“, to je ponuré pekelno-katastrofické intro a osem skladieb, klasicky opäť dokopy ani nie pol hodiny. Obsahom je veľmi dobrý a šťavnatý brutálny death metal vychádzajúci zo starších čias žánru, to znamená že nikto sa neutápa v prílišnom predvádzaní svojej technickej zdatnosti (ktorú tu tak či tak počuť) a zúčastneným je jasné, že prvými zákonmi sú extrémnosť, brutalita a tiež pochmúrna zdrvujúca atmosféra.

Medvedie slam-tance tu nikoho veľmi nezaujímajú, hrá sa v úderných klepaných, rýchlych a stredných tempách, tu a tam s valcujúcimi spomaleniami a sekačkami. Priamočiaro a rovno do ksichtu, v duchu toho najlepšieho, čo budovalo žáner – CANNIBAL CORPSE vzor „Tomb...“, debut INFERNAL TORMENT, PYREXIA v časoch „Sermon Of Mockery“, SUFFOCATION v 90. rokoch a podobne.

Kope a odsýpa to, je tam veľa chytľavých momentov, nejaké tie klasické sóla, poriadny hlboký, často zlovestne ťahavý growl, Žicharevova basa príjemne rinčí i zvoní a zvukovo je to správne hlboké, trochu prichrchlané a pritom ostré. A tie prirodzene znejúce bicie, obzvlášť kopáky, z toho by sa o jedného pokúsilo dojatie. V podstate je to aj vďaka viacerým textom tak trochu „Tomb Of The Mutilated“ pre potreby 21. storočia, a možno práve preto ma novinka FLESHBOMB baví.