Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
BENIGHTED z juhofrancúzskeho Saint-Etienne sú tou extrémnou bandou, z ktorej aj znalcom a fajnšmekrom po prvom vážnejšom stretnutí zvykne povoliť sánka. Spolok založený v roku 1998 ide vlastne už od začiatku ako píla, prvý album vydal v roku 2000, odvtedy stihol ďalších šesť, niekedy len s odstupom jedného roka, inokedy, ako v prípade aktuálnej novinky, s až s trojročnou pauzou, ktorá však rozhodne nebola dovolenkou.
Piati Francúzi totiž koncertujú vždy, keď môžu, a kamkoľvek ich pozvú. Tak som ich pred pár rokmi mohol vidieť ako „predprogram“ NYHC legendy BIOHAZARD. Niekto by sa strachoval, že takáto kombinácia sa bude žánrovo biť, opak však bol pravdou. Aj keď po naklepanom sonickom útoku galských kohútov prišiel Billyho kolektív skôr s takou pohodovou, kamarátskou, aj keď údernou tancovačkou. Takou pre odvážnych a nie úplne neznalých pravidiel stage divingu.
BENIGHTED totiž hrajú brutálny death metal, navyše riadne zahustený grind corom. A preto je od nich pekné aj to, že k recenzii nemusíte pripisovať kopu EP, splitov, živákov, rarít a ktovie čoho všetkého, proste sedem albumov, sedem riadkov, a môžete sa ďalej venovať spisbe.
Novinka, ktorá podobne ako tá od CYNIC vyšla na ten z cudziny dovezený ňuňuňu ružovo-plyšový sviatok, obsahuje jedenásť skladieb za necelých štyridsať minút. To znamená, že, ako to tu už býva, bude sa síce beštiálne rúbať, ale popri tom aj hrať a komponovať. Tak, aby bol výsledok zničujúco agresívny, maniakálne šialený, brutálny, živelný a zároveň mimoriadne chytľavý, živý a kvalitne zložený.
„Carnivore Sublime“ rozvíja špecifický, svojím spôsobom eklektický štýl BENIGHTED, v ktorom počuť ozveny CEPHALIC CARNAGE a ich hranie sa s miešaním technického, divokého death/grindu a temnej melodiky, s kontrastom brutálneho hĺbkového a zúrivého výškového vokálu. Francúzi k vyslovene „blackmetalovej“ nôte neskĺzavajú, ale pár mohutných melodických náklepov môže evokovať dávnoveký „Northern Hyperblast“ (*nebyť cynik, slzu by zatlačil*). Technické eskapády miestami pripomenú, že tam odtiaľ z juhu sú aj ZUBROWSKA, ktorí sú už ale aj hi-tech, math a core.
BENIGHTED do tohto nejdú, radšej do brutálneho death metalu pridajú priamočiary grind ako zo začiatkov onedlho nebožtíkov BRUTAL TRUTH. A v niektorých chytľavých, divoko tanečných partoch ten grind core jasne vládne nad ostatnými žánrovými zložkami. Vtedy, aj vďaka súboju viacerých výškových revaných vokálov, ukazuje až kamsi na Sever, k NASUM, SPLITTER, ROTTEN SOUND a iným.
Vokalista Julien, vo voľnom čase čerpajúci námety na texty ako zamestnanec psychiatrickej liečebne, je mimoriadne flexibilný hrdelný zjav. Kanály, výlevkové vokály, klasický hĺbkový growl, škriekané polohy, agresívne hardcoreové frázy, to všetko sype z rukáva a na tie správne miesta. Aj po speváckej stránke je tvorba BENIGHTED pestrá, zároveň vyvážená a ničoho nie je prehnane veľa.
Napriek veľkej agresivite, surovosti a vysokým obrátkam si BENIGHTED nájdu čas aj na pár pomalších, mrazivých atmosfér. Často majú vyslovene hororovú, zlú, nepríjemnú atmosféru. Aj vďaka využívaniu nasamplovaných psycho zvukov a detských hlasov. Tie vyvolávajú dosť zlovestné zimomriavky, pripomínajú horory odohrávajúce sa v domoch s temnou minulosťou, či v opustených ústavoch, kde sa deťom stalo niečo zlé. Pokiaľ ide o mňa, toto tu ani nemuselo byť.
Rozhodne je tento album mimoriadne vydarený, s kvalitnou hudbou ide ruka v ruke dobre urobený zvuk, v ktorom na mnohých miestach výborne a nemilosrdne rinčí basa. Atmosféru to má výbornú, a komu týchto jedenásť švihov ostnatým drôtom nestačí, má možnosť urobiť si radosť limitkou, kde druhý disk obsahuje covery od ABORTED, RAMMSTEIN, MACHINE HEAD, štyri skladby z koncertu a dve demoverzie.
1. X2Y
2. Noise
3. Experience Your Flesh
4. Slaughter/Suicide
5. Spit
6. Defiled Purity
7. Jekyll
8. Collection Of Dead Portraits
9. Carnivore Sublime
10. Les Morsures Du Cerbère
11. June And The Laconic Solstice
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.