Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
S vznikom v roku 1989 možno BLOCKHEADS z francúzskeho Lotrinska bez väčších pochybností považovať za prežívajúcich grindcoreových dinosaurov, pamätajúcich samotné začiatky tejto scény, ktoré ich pred plus – mínus 24 rokmi inšpirovali k tomu, aby sa pustili do nejakého vlastného rachotu.
Ide o v extrémnom undergrounde známu, uznávanú a rešpektovanú bandu, ktorú sme mohli vidieť aj v našich končinách, napríklad na Obscene Extreme. Ich koncertné nasadenie i hudba sa stretávajú so skôr nadšenými ohlasmi.
A napriek predvedenej kvalite im to trvalo štyri dlhohrajúce albumy a viac ako dve desaťročia, kým sa cez tlačenicu presekali k Relapse Records. Tí, aj napriek tomu, že svoje portfólio skupín a žánrov dosť rozšírili, stále majú povesť zásadnej grindcoreovej (deathmetalovej etc.) svätyne.
Rozhodne právom, pretože pri výbere skupín majú šťastie na to najlepšie, čo v prípade francúzskej štvorice dokonale potvrdili. BLOCKHEADS hrajú v zásade kryštalicky čistý grind core – občasné metalové či crustové oživenia dnes viac – menej v žánri patria do výbavy.
A hrajú ho v duchu čias, kedy tento žáner riadne udrel päsťou do stola i do lebiek poslucháčov a priniesol svoj názor na svet i na to, ako má hudba, ktorá ho popisuje, vyzerať. Už pohľad na počet skladieb príjemne pripomenie hádam aj časy albumov ako „Scum“ alebo „From Enslavement To Obliteration“, rovnako ako ich názvy.
Dnes si možno po povrchu kĺžuci fanúšik pod pojmom grind core vybaví v prvom rade gore záležitosti, nebolo to tak však vždy. „Society, ecology, primitive tribes“, to sú témy BLOCKHEADS, ktoré aj v grindovom praveku patrili k tým zásadným.
Hudobne je týchto dvadsaťpäť väčšinou rezačiek – akurát záverečná, vyše sedemminútová „Trail Of The Dead“ je drviacim buldozérom, či valiacim sa bahnom na hranici sludge a industriálneho metalu - grind corom klasického strihu. Krátke, úderné, agresívne skladby, väčšinou od jednej do dvoch minút. Ostré, rinčiace gitary (prvé sekundy albumu mi dokonca pripomenuli starý TÖRR), basa, zvukom pripomínajúca drvičku kameňov, vpred uháňajúce bicie, ktoré v prvom rade crustovo cválajú (podfarbené typickou „sirénou“ druhej gitarovej stopy) a grindovo klepú.
A textové posolstvá prináša niekoľko polôh hlbšieho revu s nejakou tou vrieskanou alebo hulákanou podporou v druhom slede. Spieva celá kapela a živosť i agresivita vyznenia je tým zaručená. Celkovo je hudba BLOCKHEADS divoká, živelná, úderná a chytľavá. V kontexte súčasnej scény patria BLOCKHEADS kdesi tam, kde to podobne drvia NAPALM DEATH, PHOBIA, ROTTEN SOUND, NASUM a ďalší matadori, ktorým sa v pohode kvalitatívne vyrovnajú. Pokiaľ ide o grind core, nový rok sa začal veľmi sľubne.
Ak by niekto potreboval nahrávku, na základe ktorej by sa dozvedel, ako znie typický grind core, tak aktuálny album francúzskych „seniorov“ by mu poskytol výborný prehľad o situácii.
8 / 10
Sestava
Erik - basgitara, vokály
Nico - bicie, vokály
Fred - gitary, vokály
Xav - vokály
Skladby
1. Deindividualized
2. Already Slaves
3. Born Among Bastards
4. Final Arise
5. Bastards
6. Awaken
7. This World Is Dead
8. Hidden Terrors
9. All These Dreams
10. Media Warfare
11. Be A Thorn To Power
12. Human Oil
13. Poisoned Yields
14. To The Dogs
15. Buenos Aires S.C.
16. Crisis Is Killing The Weak
17. Famine
18. Sell Your Flesh
19. Look Dawn
20. Take Your Pills
21. Digging Graves
22. Pro-Lifers
23. Follow The Bombs
24. Doctrine Of Assured Mutual Destru
25. Trail Of The Dead
Diskografie
This World Is Dead (2013) Blockheads/Mumakil (2008) Mumakil/Blockheads/Inside Conflict (split) (2006) Shapes Of Misery (2006) Blockheads/Nostromo (split) (2002) Human Parade (2002) From Womb to Genocide (kompilácia) (2000) Watch Out (1998) Fear (split) (1997) Last Tribes (1995) Haashaastaak (demo) (1993)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2013 Vydavatel: Relapse Records Stopáž: 40:16
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.