Keď som o TORCHE čítal prvýkrát, hneď ma zaujala táto strohá, ale veľmi výstižná charakteristika kapely: „BEATLES meets early MELVINS meets NIRVANA“.

V tej dobe som si ešte nevedel celkom dobre predstaviť, o čo presne v hudbe TORCHE pôjde, a preto som dychtivo pátral po ich diskografii.

Výsledok? Padnutá sánka pri albume „Meanderthal“.

TORCHE sú skutočne zrážkou vzdušných popových melódií, drsnejších sludgeových plôch a archaickej indie-atmosféry. Tento štýl ma u nich, snáď ako každého fanúšika „starého v novom kabáte“, chytil za srdce a neskôr som sliedil po kapelách podobného hudobného razenia: HELMS ALEE, BIG BUSINESS, BARONESS...

TORCHE však zostali dodnes mojou najobľúbenejšou.

Formulka úspechu ich albumov je pritom veľmi jednoduchá. Spomenuté štýly sa buď viac, alebo menej zahusťujú, riedia a kombinujú podľa súčasnej nálady a rozpoloženia samotných autorov. Zatiaľ čo na ostatnom EP „Songs For Singles“ to bol príklon k ešte popovejšiemu vyzneniu, novinka „Harmonicraft“ mnohokrát vyjaví svoje extrémnejšie polohy, a duo Jonathan Nuñez a Rick Smith sa neraz vyblázni ako v grindových SHITSTORM.

Steve Brooks nezabúda na začiatky svojej kariéry a „popík“ je tentoraz ešte viac ufúľaný jeho bahnitou gitarou. Presne ako v časoch legendárnych FLOOR.

Z uvedeného by sa mohlo zdať, že to TORCHE skôr či neskôr prepísknu a studnica ich nápadov o zopár rôčkov vyschne - podobne, ako sa to pred časom stalo napríklad takým BARONESS, ktorí sa s konceptom dvojalbumu jednoducho precenili.

U TORCHE však platí, že v jednoduchosti je krása, a tohto sa chlapci držia od počiatkov hudobnej existencie. Skladby TORCHE nemajú maniery byť progrockovými opusmi ako u MASTODON (ktorí to, čo si ako kapela vybudovali, na posledných dvoch albumoch úplne znivočili), ale držia sa toho, čo vedia najlepšie – kvalitných pesničiek, ktoré chytia človeka priamo za srdce.

Prekombinovať hudbu sa nevypláca a TORCHE to dobre vedia.

Aj tentokrát sa dočkáte nadpozemských melódií, ktoré sa miesia s kalnými doomovými výpadmi a hymnickými spevmi. TORCHE majú pozoruhodnú schopnosť prejsť od vzletných pasáží, skrz drsný sludge core až k retro hardrocku, a to bez toho, aby zneli pateticky („Kicking“).

„Harmonicraft“ je od začiatku do konca veľmi dynamickou jazdou, v ktorej sú umne zakomponované aj vkusné inštrumentálky (titulná „Harmonicraft“), pochmúrnejšie post-metalové balady („Solitary Traveler“) alebo extrémnejšie „hobľovačky“ („Sky Trials“).

Jednoducho TORCHE, akých máme radi. V tej najvyššej kvalite.