Akosi sa v poslednom čase ukazuje, že systém, ktorý sme si vymysleli, prestáva fungovať a čím ďalej tým viac nás zožiera morálne, fyzicky i psychicky. Zatiaľ nikto nevymyslel, ako presne von z týchto sračiek, vlk sa nenažerie tak, aby ovce zostali celé, a je asi hlavne načase, aby ovce kopli vlka tam, kde sa sedí. (Aby nebol omyl – cesta k zlepšeniu by po doterajších skúsenostiach určite nemala viesť cez nové pokusy so socializmom a komunizmom, to fakt nie.)

Vlka môžeme nazvať systém a jedným z tých, ktorých systém už vcelku serie, je Matthew Widener, postava známa z grindových CRETIN alebo THE COUNTY MEDICAL EXAMINERS, prípadne z kapely CITIZEN. Nejde o žiadneho nováčika na scéne, keďže v CRETIN (ktovie ako vlastne fungujú potom, čo sa z frontmana Dana Martineza vďaka pokroku v medicíne stala frontwoman Marissa Martinez) hrá od začiatkov v roku 1992. CRETIN bol „ideologicky“ o celkom iných veciach, „šteklivých“ či nevážnych, a v rokoch 1996 – 2001 mal pauzu práve kvôli tomu, že Matt slúžil v americkom námorníctve a možno aj vtedy začal vidieť svet okolo z ďalšieho uhla.

Spravodlivo naštvaný Američan svoje nervy aktuálne ventiluje v rebelskom anarcho-grindovom jednočlennom telese LIBERTEER, ktoré u Relapse debutuje s albumom, názvom hlásajúcim, že je lepšie zomrieť stojac na nohách než žiť na kolenách. Hudobne ide o veľmi vydarený agresívny nárezový priamočiary grindcore v duchu klasiky ako TERRORIZER, NAPALM DEATH alebo ASSÜCK. Razantné náklepy a polkové pogovačky, rezavý, útočný zvuk gitár, príjemne skreslená basa a zrozumiteľný revaný vokál, prinášajúci posolstvá zo sveta uhnívajúceho okolo nás, to sú v podstate typické grindové rekvizity, ale je tu ešte čosi navyše. V prvom rade mnoho slávnostne melodických gitarových liniek, z ktorých razí bojovnosť, hrdosť a odhodlanie starých metalových kapiel – v niektorých momentoch som si spomenul dokonca aj na prvé albumy HELLOWEEN - a to nie je všetko.

Pokiaľ ide o „netradičné elementy“, minulého roku nórski blackmetalisti TAAKE na novinke vyslovene zabodovali s bendžom („Myr“), v LIBERTEER sa však ide ešte ďalej. Tie hrdinské, nadšené, pompézne, do boja a revolúcie vyzývajúce klávesové pasáže v hneď niekoľkých skladbách by som si rozhodne vedel predstaviť skôr v RHAPSODY, maximálne v BAL-SAGOTH (napr. „Build No System“, ale v divokom grinde? Nuž, prečo nie. Nejaké to využitie armádnych maršov a ľudových nástrojov – zase raz aj bendžo („Rise Like Lions After Slumber“) - odkiaľsi z nejakej kentuckej divočiny, to je tiež solídne prekvápko. Skladbu „99 to 1“ pre zmenu s nasledujúcou „Sweat For Blood“ spája nejaké to elektro.

Aby ste sa nevydesili – tieto úlety nie sú všade, väčšina skladieb je hlavne o starom dobrom a stále efektívnom drvení od nadaného a technicky i skladateľsky zdatného hudobníka. LIBERTEER je grindcore s nejakými tými nečakanými a zábavne zakomponovanými momentmi, klasika obohatená o niekoľko odvážnych nápadov, ktoré môžu „konzervatívcov“ znepokojiť, ale oplatilo sa ich risknúť. Fúzia „nespojiteľného“ na spôsob LE SCRAWL sa nekoná, a za „srandovným“ grindom si tiež budete musieť skočiť za THE EXCREMENTORY GRINDFUCKERS, pretože tu sa hovorí o revolúcii, hlavne mimo hudby, a autor svoj projekt berie vážne.

Tých, ktorí si pamätajú časy socializmu a „obrazovej agitácie“ pobaví obal albumu v štýle angažovaných plagátov plných revolučného a budovateľského zápalu, nuž, LIBERTEER burcuje do boja s práve krachujúcim poriadkom, takže táto expresia nadšenia a odhodlanosti sa zrodila prirodzene. Nakoniec, ak je vašou hlavnou témou sloboda a anarchia, tak revolučný duch prestúpi aj vizuálnu stránku nahrávky. Nechce sa mi posudzovať, do akej miery sa v textovom posolstve tohto albumu stretáva dobrý úmysel s prehnaným idealizmom, lebo po strávení skoro polovice života v totalitnom režime a po skúsenostiach s tým „niečím“, čo nastúpilo po ňom, som cynik a skeptik voči v zásade všetkým ideológiám. S titulom albumu súhlasím bez pripomienok, o ostatnom by sa dalo diskutovať, hudba ma baví, grindcore od veterána s nápadmi si pozornosť zaslúži.