Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď sa mi v marci tohto roku dostal do rúk album „One“, bol som plný očakávaní, aj napriek miernemu sklamaniu z predchádzajúceho EP. Po prvom prehratí som bol dokonca nadšený a nadšenie spôsobilo zvýšený výskyt albumu v mojom prehrávači - bohužiaľ som dosť skoro prešiel od nadšenia ku sklamaniu. „One“ sa mi doslova opočúval rýchlosťou blesku. V marci som bol presvedčený, že moje sklamanie pramení z poznania EP „Concealing Fate“, vydaného v roku 2010, ktoré tvorí aj polovicu aktuálneho albumu. Dnes, keď som sa k „One“ znovu vrátil, môžem s odstupom skonštatovať, že moje sklamanie skôr vzišlo z prehnaných očakávaní ako z nedostatkov samotného materiálu.
Ten, kto očakáva djentovo/progresívnu bombu, album plný neotrepaných nápadov alebo niečo podobné, nech dá od „One“ ruky preč. A čo vlastne potom títo Briti ponúkajú? Ponúkajú technickú a hudobnú dokonalosť, ktorú ale nepoužívajú samoúčelne, ich prístup je skôr prísne účelný, takže v konečnom dôsledku pôsobia pre niekoho nudne a pre niekoho iného zase ako neuveriteľne uveriteľní. Minimálne autor tejto krátkej recenzie im s odstupom času znova žerie každú jednu notu, rytmus, akord i melódiu. Hoci sa v súvislosti s touto skupinou spomína ako inšpirácia alebo prirovnanie množstvo kapiel, hlavne teda MESHUGGAH a TEXTURES, tak ja by som to pokladal skôr za naozaj len vzdialené a zbytočné porovnávanie.
Nepopieram síce, že TESSARACT od týchto kapiel inšpiráciu čerpali, ale chlapi z Veľkej Británie si na týchto základoch vybudovali vlastnú, na podstatne pomalších rytmoch založenú tvár. Pochvalu by som chcel vyjadriť skupine za nájdenie výborného speváka, ktorý do TESSERACT zapadol, akoby v nej bol odjakživa. Jeho hlások sa hodí aj do tvrdších pasáži a priam vynikne v tých odľahčených, kedy TESSERACT netlačia na pílu a hrajú viac melodicky ako technicky.
Ale keďže by táto recenzia, aby bola spravodlivá a vyvážená, mala obsahovať aj nejaké negatíva, tak mi nedá nespomenúť dva fakty, ktoré mne osobne na „One“ predsa len vadia. Po prvé, TESSERACT mali kopu času v dobách strát a nálezov spevákov, aby stvorili viac materiálu a nemuseli by používať starý materiál na tvorbu debutového albumu. V konečnom dôsledku by som asi rýchlejšie prijal ďalšie EP zložené len z nových zárezov. A po druhé, z tvorby skupiny je cítiť, že veľmi dobre vedia ako pracovať s dynamikou, napätím a uvoľnením, no aj tak akoby stále mali strach prekročiť tieň svojho mena, ktoré sa im paradoxne podarilo vybudovať ešte pred tým, ako niečo naozaj dokázali. Pri tvorbe budúceho materiálu im prajem viac odvahy prekonávať vlastné schopnosti a očakávania poslucháčov ako je pisateľ týchto riadkov.
TESSERACT ponúkajú technickú a hudobnú dokonalosť, no i tak akoby stále mali strach prekročiť svoj vlastný tieň. Mierne prevarený materiál, ktorý ale dokaže nadmieru zaujať, ak nemáte prehnmané očakávania.
1. Lament
2. Nascent
3. Acceptance - Concealing Fate Part One
4. Deception - Concealing Fate Part Two
5. The Impossible - Concealing Fate Part Three
6. Perfection - Concealing Fate Part Four
7. Epiphany - Concealing Fate Part Five
8. Origin - Concealing Fate Part Six
9. Sunrise
10. April
11. Eden
12. Hollow (bonus)
Tihle Holanďani jako by se snažili dát gothic rocku novou svěží tvář, v jejich hudbě je temná atmosféra FIELDS OF THE NEPHILIM, stejně tak i moderní melodie přívětivější postrockové scény. K tomu trocha neo-progrockových fines a je z toho podmanivé dílo.
Mladší a výrazně sígrovitější bráška ALCEST se vrací s třetím zářezem a jako správný gen Z cápek míchá BM melodickou agresi, punkovou attitude, emo, neurózu a úzkost. Přímočará a chytlavá spojnice mezi TikTokem a starými VHS klipy. A hlavně poctivá metla!
Ocasi z Čejkovic majů novů desku. Sů tam hity "Liberta" a "Kdo chce kopat, mosí slopat". Aj naživo to fest šlape. Ani tá trůba nechýba a to z jejich drunk punku dělá sexy věc, že by aj Rudi podlehl. Čekujte spotifáj. S tou libertoooooou!!
Běsové pařížských stok jsou zpět a s nimi i jejich nově okovaný melodický a pompézní Métal Noir. Reaper dí pravdu, že novince chybí takový hit, ale ten se podaří opravdu zřídka. Jinak to zas nádherně valí a vytváří řácky zlou a velebnou atmosféru. Merde!
Finský doom metal postavený na klasických těžkých rifech raných BLACK SABBATH. Hutná, pomalá hudba podbarvená ponurou, tíživou atmosférou, ve které je slyšet odkaz „Master Of Reality“, ale zároveň má své vlastní kouzlo.
Máte rádi devadesátky? Snad zbytečná otázka, ne? Skupina z amerického Nashville na svém novém albu variuje ozvěny grunge a tvrdšího rocku, jak jsme jej znali zhruba 3 dekády zpátky. Kvalitní songy a velmi slušná atmosféra musí potěšit nejen pamětníky.
Další z těch v poslední době četných nahrávek neřešících aktuální datum. Příjemná sbírka (klasicky) heavymetalových písní, nepostrádá slušné nosné melodické linky ani podařené refrény. Za mě snad jen výtka směrem k o 1-2 skladby přepálené stopáži.