Severská stálica ENSLAVED patrí ku kapelám, ktoré boli súčasťou jadra nórskej blackmetalovej scény a po jeho štýlovej explózii urazili v hudobnom priestore značnú vzdialenosť. Tvorba zoskupenia posledných rokov priniesla blackovému základu škatuľkujúce prívlastky ako progresívny, rockový, avantgardný, atď. Ich počet rastie úmerne s počtom albumov a „Vertebrae“ (inak jedna z kostí krčnej chrbtice), doteraz zrejme najodvážnejší počin, ich rodinu určite rozšíri.

Novinka však nezostáva len pri odvahe, ale rovnako je z nej cítiť značnú ambíciu urobiť veľký krok, určite väčší, než na posledných troch nahrávkach spolu. Nebude sa však jednať o moderný alebo módny návrat do minulosti, ale naopak pôjde o výrazný progres do oblasti, s ktorou ENSLAVED začali koketovať už niekde okolo vydania „Mardraum“. Tým, ktorí sledujú dianie okolo Severanov v dlhodobom horizonte možno tento posun príde ako logický, rozmerom však prekvapuje.

V krátkosti je možné konštatovať, že „Vertebrae“ je rockovejšou nahrávkou než kedykoľvek predtým a to nielen v občasných psychedelických úletoch či chvíľkových hammondkách, ale na celej svojej ploche. Väzba na metalové, prípadne blackové korene je patrná, ale jej štruktúra je tentokrát rafinovanejšia, miestami až komplikovaná. V tomto fakte dáva zmysel všetko, od kryštalického zvukového oddelenia nástrojov cez prevažne strednotempú rytmiku až po jemnešie zašpinenie gitár. V skladbách sa až na výnimky nedočkáte žiadnych metalových hradieb, ale skôr prepracovaných hudobných melodických štruktúr s úletmi do chaotických noise dimenzií a epických vyspievaných pasáží. Jedinou konštantou a zároveň najvýraznejším spojivom s blackmetalovou minulosťou tak zostáva vokál Grutle Kjellsona, no aj ten je vyvážený (a často aj prevážený) výrazným využitím melodického spevu. Ten síce poznáme aj z prechádzajúcich diel, no tu je ho jednoznačne najviac.

ENSLAVED generujú v jednotlivých skladbách uletené nálady pretkané záchvevmi smútku a občasnou blackovou agresiou. Elektrizujúce sóla, ktoré skutočne môžu evokovať pána Gilmoura, elektronické ruchy, akustické intermezá – to všetko je možné nájsť v pulzujúco pestrých motívoch. Z celého materiálu je cítiť prepracovanosť a jednoznačný autorský zámer. Hľadať a hlavne nachádzať je možné všade, upúta pestrá úvodná „Clouds“, temer rockovo hitová „Ground“ alebo agresívne naštartovaná „New Dawn“. Osobitý dojem zanecháva najpomalší „Center“ plný depresívnej nálady dopadajúcej v pomalom rytme a vypätým coreovým záverom, evokujúcim napríklad ISIS. Zaujímavé postupy je možné vnímať v makroskopickom i mikroskopickom merítku. Aj napriek tomu je možné miestami vypozorovať odmeranosť a možno aj trochu prílišného chcenia, spolu s vypusteným záverom „The Watcher“. Myslím tiež, že potenciál striasť sa akýchkoľvek metalových klišé nebol naplnený a dalo sa ísť ešte ďalej, no otázkou zostáva, či by bol tento posun prijateľný pre poslucháčsku obec, ktorá predsalen od ENSLAVED nejaký ten extrém očákava. Zaujímavú plochu už tradične prezentuje ideová stránka albumu, spočívajúca v symbolickom prepojení mystiky rún, zraniteľnosti človeka a sily prírody.

„Vertebrae“ je potrebné počúvať s otvorenou mysľou a ako každý moderný album ENSLAVED si vyžaduje všetku pozornosť. Myslím, že kapela ide správnou a hlavne svojou cestou, priaznivejší rozsudok nad ich súčasnou tvorbou nechám vyrieknuť až čas.