Napriek tomu, že OTK sú stále oboma nohami v undergrounde, ich líder Ondřej Ježek je persóna známejšia -- či už ako majiteľ brautiganovsky nazvaného štúdia jáMOR, autor zneliek Rádia 1 alebo vôbec vcelku "expert na zvuk". OTK samotní, majúc za sebou vyše pätnásťročnú históriu, na poslednej doske "KOT" ohúrili práve kombináciou unikátnej a svojskej stavby piesní a skvelého, zabijácky zahusteného zvuku.

"Sona a kuva" zachádza v tomto ohľade ešte ďalej. Tromfy vybaľujú OTK okamžite -- zasnená "A.Letec" s nezefektovanou, ale lo-fi vytiahnutou gitarou a spevom je jednou z najlepších skladieb na doske. Dvojka, skvele klipová "Mám svoji zemi rád", s triphopovými bicími a basklarinetom je dokonalým prienikom minimalistického zmyslu pre "pesničku", textárskeho umenia a zároveň zvukového majstrovstva Ondřeja Ježka. Na "Sone a kuve" sa vo väčšej miere OTK pustili do hrátok s elektronikou alebo postupmi tanečnej muziky. "Sova a kuna" a "Tupilak" sú šmrncnuté scratchingom, a treba však povedať, že nejde o zvezenie sa na módnej vlne, ale o stopercentne vlastný prístup. V druhej spomínanej skladbe scratche prejdú do orgasticky hlučného vzopätia corového refrénu, v prvej sa organicky prelínajú so zvukom trúbky... Hlavnou devízou v pomalšom, melancholickom rytme sa nesúcej nahrávky je zahalenie každého tracku do vlastných šiat. Napriek tomu, že ani jedna skladba nevytŕča na úkor iných, obsahujú všetky nezameniteľný nosný motív, vyhrávku či zvukársku perličku. Naštastie s ozdobami sa neplytvalo, a tak každá, aj pri opakovanom posluchu, poteší. Nedá sa nespomenúť "Sopka", citlivým mikrofónom zosnímaný monológ opustenej, malej sopky: "Jsem sopka malá/La la lá, la la la la la la/Někdy dřímám, někdy hřímám/Občas trošku přihořívám...". Jemne surrealistické, funkčné, milé, originálne.

Napriek tomu, že na CD sa podieľali mená z prvej ligy českej hudobnej scény (mix o.i. J. P. Muchow, Dušan Neuwerth) nezabudli OTK na svoje noise-corové korene. Poctou spriazneným GNU je svojsky poňatý cover "Poslepu na cestě", doska vyšla na v rámci českej scény vychytených Silver Rocket. A práve vďaka undergroundovej úprimnosti a oprostenia od kalkulu v kombinácii s konskou dávkou hudobného talentu a pedantnosti pri nahrávaní, je "Sona a kuva" jednou z najzaujímavejších českých nahrávok (nie len) minulého roku. Pri miernej stagnácii českej metalovej scény by mohlo ísť o malý návod na to, ako sa pohnúť vpred.

Řekni mi kde si byl a jaks tam doletěl,
A co si všechno vzal a cos tam uviděl,
Že si se vrátil dřív než začal novej den,
Už teď ti uvěřím že tohle nebyl sen

Řekni mi co jsi dal, a co sis z toho vzal
A kohos očkoval, a kdo tě rouboval
Řekni co je víc, kam oči nevidí
Řekni mi co je dál a kde už není nic

(A. Letec)