Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V 90. rokoch, keď sa na Slovensku práve death metal stal žánrom, ktorý sa najlepšie učil, ako fungovať v kontakte s UG svetom a navyše tam nepôsobiť len ako rarita z rázovitého regiónu, bola scéna početná a bohatá aj na silné zjavy. Nové spolky vznikali na miestach, o ktorých ste ani nemuseli vedieť, ak ste niekde v okolí nežili. A tak nám do redakcie MHcs došlo aj demo skupiny DISGRACE. Keďže hrali death metal, o to skôr bolo treba v recenzii podotknúť „trochu sa spamätajte, pod týmto názvom už nejakí piatok hrnie kov smrti partia vo Fínsku, majú vonku album a nie sú úplne neznámi.“ Bola taká doba, mali sme tu na Slovensku aj CREMATORY... Kedysi žili ľudia, čo dobrú radu ocenili a tak si títo konkrétni mládenci na ďalšie demo „Real Face Of Your Faith“ už dali logo DISGRACE FALL.
Tento metalový príbeh z Bošian (okolie Trenčína) tu nie je len tak, aby sa zaflákol priestor, pretože traja členovia DF, ktorí dobojovali kedysi v roku 2009, sa na scénu vrátili ako SYNAPSE FAILURE. V podstate začali hneď potom, čo predošlý podnik zatvorili, ale odhadujem, že dlhé roky boli skôr „mimo dosah radarov“, demo z roku 2016 som ani nezaregistroval. Od leta minulého roku však je na svete ich debutový album a teraz bude reč o ňom. Je v podstate jedinou položkou v diskografii SF, keďže z ôsmich, bez intra siedmich skladieb dve vyšli osobitne ako single, aj to len digitálne. Materiál pripravila zostava Michal Štrbka (basgitara, hlavný vokál), Peter Benko (gitara, vokály), Martin Benko (gitara) a Peter Balušík (bicie, jediný nehral aj v DISGRACE FALL).
Slovenská DM scéna je poslednú dekádu výrazne menšia než v časoch „zlatého veku“, prsty oboch rúk mi tuším vystačia na to, aby som spočítal spolky, ktoré ju ťahajú tak, ako to má hudobne vyzerať a (platí pre mladú generáciu) zároveň neznejú ako návrat o štvrťstoročie späť. Od chalanov, ktorí začali v „ozajstných“ old school časoch, sotva možno čakať, že pri návrate s novou kapelou udrú s nejakou sofistikovanou deathmetalovou modernou či drviacou brutalitou a extrémom ako prvým zákonom, prípadne s technickou ekvilibristikou, neprekvapí teda, že SYNAPSE FAILURE sú po deathmetalovej stránke typicky 90-kovou bandou. To však neznamená, že tieto „staré kúsky starého psa“ zavrhnem ako zbytočné, pretože ako oživovatelia slovenskej DM tradície SF na debutovom albume fungujú vskutku dobre. Typicky slovenské je už znenie, takto by staré domáce „kulty“ zneli, ak by si niekto v príliš často plochom a nevýraznom Exponente vedel dať rady s kovom smrti.
Hudba samotná je znovuoživením slovenskej školy, pre ktorú boli štandardnou výbavou ostré náklepy, úderné stredné rytmy, náladovejšie plochy, sklon k výrazným harmóniám a nulový strach z melódií. Nemožno zabudnúť ani na tunajší veľmi typický kontrast či duet hlbokého growlu a temného, zúrivého škreku, ktorý sa tu v raných 90. rokoch zjavil a vžil ako inšpirácia hlavne z grind coru. V tunajšom „starom“ death metale hĺbka prevládala vždy aspoň mierne, u SF sú miestami obe polohy v pomere jedna k jednej, čo v rýchlych a melodických výpadoch môže vyznievať black/deathmetalovo. Black by som do tohto však neťahal, „Submisively Welcome Death“ je totiž tá istá krvná skupina ako DEPRESY, MALTUM, CARRION, INSEPULTUS, AMORBITAL, debut SANATORIUM (s „Arrival...“ to má styčných bodov celkom dosť) a podobní klasici. Výbušný death metal bohatý na melódie, agresivitu i vášeň, zložený skúsenými hudobníkmi, ktorí svoje nápady dokážu realizovať na patričnej úrovni. Nemyslím si, že toto je na rok 2019 a aj 2020 málo, lebo v 90. rokoch by takáto nahrávka patrila medzi to najlepšie na scéne. Dnes skôr nostalgicky príjemná než ohromujúca vec, ale ak vám chýba 90-kový SKDM, toto je pre vás úplne presné.
FOSSILIZATION se poměrně rychle dostali do první OSDM ligy, ale místo toho, aby pomýšleli na pohárové příčky, volí ustálený střed tabulky. Jinými slovy, „Advent Of Wounds“ je samozřejmě velmi dobrá deska, jen jí chybí trochu více odvážné tahy štětcem.
Velmi zajímavá kapela. Po třeskutě deathovém debutu tu máme neméně třeskutého následovníka, ovšem plně v režii vzpomínání na černé skandinávské devadesátky. Znělo to dobře napoprvé a neméně slušné je to i napodruhé. A tak se ptám - co bude příště? Thrash?
Je příjemné se zas a znova přesvědčovat, že melodický black / black/death metal dle receptů nedostižných DISSECTION tu s námi bude navěky. Brazilci OUTLAW patří mezi velmi učenlivé žáky a svou tvorbou uspokojí zejména milovníky divokých poloh THULCANDRA.
Mimořádně fragilní post-black/shoegaze. Je to jako by se Neige (ALCEST) rozhodl založit boční projekt, který by měl za úkol posunout hranice přecitlivělosti až na neúnosnou úroveň. Deska pro ty, kteří trpí úzkostí i když jim náhodou přidají v práci.
Zcela typický Rogga. Švédský oldschoolový workoholik se svým projektem PAGANIZER nezklamal ani tentokrát. Slušná deska nabírající na síle hlavně ve svém závěru. Palec nahoru za energickou dámu za mikrofonem v poslední skladbě „Vanans Makt“.
Zní to jakoby postpunkeři, začali hrát rapmetal se saxofonem. Má to atmosférou, energii a spoustu zajímavých zvuků. Jestli tak má znít obsah škatule s visačkou „crossover současnosti“, tak vrním spokojeností.
Výlet do temných hlubin industriálního metalu s překvapivě organickým nádechem, inspirovaným skutečnými ptačími zpěvy a zkušenostmi z dobrovolnické pomoci migrantům. Tristan vytvořil jedno ze svých nejtvrdších, ale současně nepřístupnějších alb.